Amyklaios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Amyklaios (starogr. Ἀμυκλαῖος) bol grécky sochár z prelomu 6. a 5. storočia pred Kr.[1][2]

Sochár Amyklaios pochádzal pravdepodobne z Korintu.[2] Zo starovekých autorov nám detailnejšiu správu o jeho sochárskych dielach zaznamenal Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku: „Takisto dórski Korinťania vybudovali pokladnicu. Uložili tam lýdske zlato. Socha Herakla je dar Tébanov za to, že zvíťazili v zápase s Fókmi v takzvanej Svätej vojne. Kovové sochy venovali Fókovia, keď počas druhej bitky obrátili na útek jazdecké jednotky Tesálie. Obyvatelia Fliasie dopravili do Delf kovového Dia a s ním podobu Aiginy. Z arkádskej Mantineie pochádza ako dar kovový Apolón. Stojí neďaleko pokladnice Korinťanov. Herakles a Apolón sa vrhajú po trojnožke, takmer sa o ňu pustia do bitky. Léto s Artemidou utišujú hnev Apolónov, Aténa Heraklov. Takisto táto votívna skupina pochádza od Fókov na pamiatku doby, keď ich proti Tesálčanom viedol Eliďan Tellias. Sochy vytvoril Diyllos spoločne s Amyklaiom, ale Aténu a Artemidu Chionis. Boli to vraj Korinťania.[3]

Fókovia venovali votívny dar Delfám na počesť svojho víťazstva nad Tesálčanmi približne z roku 500 pred Kr.[4] Sochy Amyklaia a Diylla umiestnené v Delfách boli vyrobené z bronzu.[1] Podľa historika Herodota boli v nadživotnej veľkosti (starogr. μεγάλοι ἀνδριάντες - megaloi andriantes) a zhotovené ešte pred vojnou s Peržanmi, t. j. pred rokom 480 pred Kr. Epigrafický nález z Delf potvrdil Pausaniovo svedectvo o tom, že tieto diela zhotovili menovaní umelci.[5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Sir William Smith, A Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology, str. 153
  2. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 360.
  3. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 290.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 414.
  5. Inscriptiones Graecae, Syll.³ 202A [1]