Ankaios (argonaut)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ankaios (starogr. Ἀγκαῖος – Ankaios, lat. Ancaeus) je v gréckej mytológii syn arkádskeho kráľa Lykourga,[1] účastník výpravy Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno a lovu kalydónskeho diviaka.[1]

Na výprave Argonautov[upraviť | upraviť kód]

Na lodi Argó na výprave do Kolchidy vystupuje Ankaios ako známy silák, ale aj ako rozvážny muž, ktorý dokáže upokojiť aj povzbudiť svojich priateľov bojovníkov. Medzi účastníkmi výpravy sú považovaní za "najväčších silákov Herakles a Ankaios", a oni "dostali bez žrebovania prostredné lavičky, bez povinnosti veslovať". Ankaios je vykreslený ako rozvážny vodca v situácii, keď zomreli dvaja členovia posádky a ostatní držali smútok a prepadali žiaľu a bezradnosti, Ankaios dodával odvahu ostatným mužom, aby sa už chopili vesiel a sám nastúpil na uprázdnené miesto kormidelníka. Keď loď nakoniec dorazila k brehom Kolchidy, bol to Ankaios, ktorý plánoval ďalší postup voči kráľovi Aiétovi.

Lov kalydónskeho diviaka[upraviť | upraviť kód]

V Aitólii v meste Kalydón vládol kráľ Oineus. Raz sa stalo, že mali v kráľovstve bohatú úrodu a kráľ obetoval všetkým bohom, len na Artemidu, bohyňu lovu, zabudol. Urazená bohyňa za trest poslala do Kalydónu strašného diviaka, ktorý ničil krajinu a ohrozoval ľudí.

Kráľov syn Meleagros sa rozhodol zbaviť kraj strachu a diviaka zabiť. Zvolal preto najstatočnejších mužov, medzi nimi aj svojich bývalých druhov z lode Argó, pozvanie prijala aj skúsená lovkyňa Atalanta, do ktorej bol Meleagros zaľúbený.

Kráľ následne usporiadal veľký hon, v hlbokom zalesnenom údolí vydurili hrozného diviaka a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, kde ho však dostihol šíp Atalanty a zabodol sa mu za ucho. Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou, prudko zaútočili a Ankaios sa diviakovi postavil so sekerou zoči voči. Ale diviak zaútočil prvý a vrazil mu tesáky do brucha a Ankaios po chvíli zomrel. Ostatní lovci ešte dlho na diviaka bezúspešne útočili, až ho nakoniec zabil Meleagros.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,4,10.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]