Antigonovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Antigonovci bola vládnuca dynastia v starovekej Macedónii, ktorá sa sformovala po smrti Alexandra Veľkého.

Zakladateľom dynastie bol Antigonos Jednooký (gr. – Monofthalmos), ktorý po smrti Alexandra Veľkého ovládol najprv Malú Áziu. V roku 306/305 pred Kr. prijal spolu so svojím synom Démétriom Poliorkétom ako prvý z diadochov kráľovský titul. Keď sa pokúšal zmocniť ďalších území, bol v bitke pri Ipse roku 301 pred Kr. porazený a na následky poranenia zomrel. Jeho syn sa takisto pokúšal ovládnuť nielen Malú Áziu, ale aj ďalšie územia. Až Antigonos Gonatas, vnuk Antigona Jednookého, ovládol aj Macedóniu a založil nad ňou vládu Antigonovcov. Musel však bojovať proti jednotlivým gréckym mestským štátom, ktoré sa pokúsili získať samostatnosť (Chrémonidova vojna). Najväčší rozsah a vplyv dosiahla antigonovská macedónska ríša za vlády Filipa V. (vládol 221 – 179 pred Kr.). Zaplietol sa však do vojen s Rímom (tri macedónske vojny) a jeho syn Perseus (vládol 179 – 168 pred Kr.) bol Rímom porazený (bitka pri Pydne v roku 168 pred Kr.), Macedónia bola rozdelená na štyri nezávislé štáty pod kontrolou Ríma a rímsky veliteľ Titus Quinctius Flamininus vyhlásil v ostatnom Grécku nezávislosť gréckych mestských štátov. Macedónska porážka pri Pydne znamenala nadvládu rímskych légií nad macedónskou falangou.


Členovia dynastie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

OLIVA, Pavel, Řecko mezi Makedonií a Římem, Praha, Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1