Anton Popovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anton Popovič (* 27. júl 1933, Prešov – † 24. jún 1984, Bratislava) bol slovenský literárny historik a teoretik, jeden z najvýznamnejších slovenských aj svetových translatológov.

Pôsobil na Nitrianskej univerzite ako najdôležitejší z následníkov a pokračovateľov Jiřího Levého. Založil tzv. Nitriansku translatologickú školu, ku ktorej patrili predovšetkým jeho žiaci, mj. Ján Vilikovský a František Miko. Hlavnou Popovičovou snahou bolo osamostatniť translatológiu, ktorá v jeho dobe (tj. v 60. rokoch 20. storočia) stále platila za súčasť filológie. Obhajoval spoločenskú funkciu prekladu ako jedného z hlavných prostriedkov medzikultúrnej komunikácie. Zabýval sa predovšetkým výskumom a vytváraním potrebnej terminológie.

Popovič nadväzoval na československý predvojnový štrukturalizmus, hlavne na Pražský lingvistický krúžok, určitý vplyv na jeho prácu mal aj ruský formalizmus (tzv. tartuská škola Jurija Lotmana).

Teoretická práca Antona Popoviča[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou Popovičovou požiadavkou bolo sledovať preklad na pozadí súčasnej domácej prekladateľskej normy. V súvislosti s tím zaviedol pojem prekladovosť, tzn. preklad nutne pôsobiaci na svojho čitateľa inak, než by pôsobil domáci originál.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Preklad a výraz (1975)
  • Poetika umeleckého prekladu (1971)
  • Teória umeleckého prekladu (1975)
  • Originál/preklad

Ďalšie diela Popovič napísal v spolupráci s inými autormi (napr. Tvorba a recepcia, 1978, s Františkom Mikom).

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anton Popovič na českej Wikipédii.