Antropoid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Antropoid (množné číslo antropoidi alebo antropoidy) alebo antropoidná opica môže byť:

Antropoid môže byť aj:

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. antropoid. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  2. antropoidi. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 42
  3. Thurzo, Milan: Pôvod a vývoj človeka. Bratislava: Pedagogický ústav mesta Bratislavy 1973 (Citát: "ľudoopi, nazývaní aj antropomorfné alebo antropoidné opice"
  4. lidoopi. In: Masarykův slovník naučný IV. 1929
  5. REISENAUER, R. et al. Co je Co 2, 1983, S. 786
  6. THURZO, M. Milióny rokov človeka, 1985, S. 196
  7. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 378
  8. https://www.ahdictionary.com/word/search.html?q=anthropoid
  9. OTČENÁŠKOVÁ, M. Sporný původ antropoidních opice [online]. irozhlas.cz, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online.
  10. HOF, Patrick R.; MOBBS, Charles V.. Functional Neurobiology of Aging. [s.l.] : Elsevier, 2001. 960 s. ISBN 978-0-08-052558-7. S. 435.
  11. antropoidy [online]. sjp.pl, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online.
  12. anthropoid. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  13. KOVÁČOVÁ, M. Estetická kategória komického v poviedkovej tvorbe N. A. Lochvickej-Teffi. in: SBORNÍK PRACÍ FILOZOFICKÉ FAKULTY BRNĚNSKÉ UNIVERZITY STUDIA MINORA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS BRUNENSIS X7, 2004 [1]
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.