Atentát na Heydricha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Heydrichov Mercedes poškodený výbuchom pri atentáte, ako zastavil na mieste útoku.

Atentát na Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Antropoid bol vykonaný 27. mája 1942 v Prahe-Libni. Atentát uskutočnili česko-slovenskí výsadkári Jozef Gabčík (Slovák s krycím menom Zdeněk), Jan Kubiš (Čech s krycím menom Ota Navrátil) a Josef Valčík (Moravák), ktorí boli na túto úlohu špeciálne vycvičení v Škótsku. Vysadenie skupiny Anthropoid uskutočnila 138. (výsadková) peruť RAF 28. a 29. decembra 1941.[1] Akcii velil Adolf Opálka. Dodnes nie je celkom jasné, akú úlohu v celej operácii zohral Edvard Beneš, vtedajší prezident ČSR v londýnskom exile.[2]

Atentát na Ríšskeho protektora bol významnou úspešnou diverznou akciou na predstaviteľa nacistického režimu v priebehu celej 2. svetovej vojny. Heydrich bol najvýznamnejším nacistickým pohlavárom, ktorý bol zavraždený príslušníkmi protinacistického odboja. V reakcii na atentát nacisti zavraždili viac ako pätnásťtisíc ľudí, okrem iného vypálili obce Lidice a Ležáky. Páchateľov atentátu sa im podarilo vypátrať aj vďaka zrade 18. júna 1942.

Miesto atentátu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný plán útoku predpokladal, že Gabčík a Kubiš zaútočia na Heydricha blízko jeho sídla v Panenských Břežanoch, ale vďaka zvýšenej ochrane cieľa, bol tento plán zamietnutý. Náhradným miestom pre atentát sa tak stala v mestskej časti Libeň križovatka vtedajšej Kirchmayerovej (dnešnej Zenklovej) ulice s ulicou V Holešovičkách, ktorá je zároveň ostrou zákrutou dole kopcom. Heydrich na ceste z Panenských Břežanoch na Pražský hrad prechádzal cez Kobylisy, Starú Libeň smerom na Tróju aby prešiel Trojským mostom cez Vltavu. Križovatku preto musel prejsť a práve tu sa jeho cesta stáčala do protismeru vpravo dole a atentátnici predpokladali, že v tomto úseku automobil spomalí, čo umožní streľbu na cieľ. Ďalšou výhodou tohto miesta bol fakt, že sa nachádzal ďaleko od všetkých policajných posádok, od kasárni, či staníc Gestapa. Pôvodne mali atentát vykonať len Kubiš a Gabčík, no do akcie bol prizvaný i Valčík, vzhľadom na neprehľadnosť zákruty, kde potrebovali niekoho, kto by im dal znamenie, že sa Heydrich blíži.

Okolie miesta atentátu bolo neskôr zmenené výstavbou mimoúrovňovej križovatky a po Zenklovej ulici prestali chodiť električky v roku 1975.[3] Presné zemepisné súradnice sú 50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722Súradnice: 50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V / 50.118333; 14.464722. V blízkosti tohto miesta bol v roku 2009 odhalený pamätník operácie Antropoid.

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Kubiš
Jozef Gabčík

Ráno 27. mája odišli atentátnici električkou na Žižkov, kde si vyzdvihli bicykle, pomocou ktorých dorazili pred deviatou hodinou ráno do Holešoviček. V Holešovičkách sa stretli s Valčíkom, ktorý šiel zaujať svoje miesto na pravej strane cesty[4]. Gabčík zatiaľ pod kabátom zostavil svoj samopal. Heydrich po raňajkách strávil čas so svojou rodinou a okolo desiatej hodiny ráno sa vydal zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Pražský hrad. V rozpore s nariadením nebol jeho automobil Mercedes-Benz 320 stále ešte opancierovaný.

Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)[5] pri zástavke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerovy sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži pomocou vreckového zrkadla. Keď sa automobil o 10:35 objavil v zákrute, odhodil Gabčík kabát a vytasil samopal. Následne sa pokúsil strieľať na automobil, jeho samopal Sten však zlyhal. Heydrich nariadil šoférovi, aby zastavil a začal po atentátnikovi strieľať zo svojej pištole. Práve táto chyba ho pravdepodobne stála život. Automobil zastavil priamo pred Kubišom, ktorý na auto hodil vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Črepiny z výbuchu zasiahli Kubiša do tváre. Obaja Nemci vyskočili z poničeného automobilu s pištoľami v ruke. Šofér Klein šiel za krvou oslepeným Kubišom a začal naňho strieľať. Kubiš sa po chvíli spamätal a streľbou do vzduchu si prekliesnil cestu vydeseným davom prizerajúcich sa. Nasadol na bicykel a ušiel na záchytné miesto.

Medzitým sa vydal Heydrich prenasledovať Gabčíka, strhla sa krátka prestrelka s pištoľami, po chvíli sa však Heydrich zrútil na zem a potácal sa smerom späť k autu, kde padol na jeho kapotu. Klein prestal prenasledovať Kubiša, vrátil sa k zranenému nadriadenému a prenasledoval chvíľu Gabčíka. Heydrich medzitým bojoval s rozsiahlym vnútorným zranením a keďže vďaka následkom explózie mal zlomené rebro, časti zlomeniny sa mu dostali do sleziny.

Gabčík utiekol na kopec, kde sa chcel schovať v jednom obchode, bohužiaľ pre neho majiteľ mäsiarstva bol stúpencom nacistov a tak vybehol von a privolal Kleina. Gabčík, ktorý nemal možnosť iného úniku, vyrazil proti Kleinovi a postrelil ho do nohy. Kým sa mohol mäsiar vydať Gabčíka ďalej prenasledovať, ten medzitým zmizol v postranných uličkách.

Jedna žena z prizerajúcich sa spoznala v zranenom ríšskeho protektora a začala pre neho zháňať odvoz do nemocnice. Po chvíľke zmätkov nakoniec našla dodávku, ktorá prevážala leštidlo na topánky a Heydrich sa dostal okolo jedenástej hodiny do nemocnice Na Bulovke. Zraneného Heydricha prijal lekár Vladimír Šnajdr, ktorý urobil prvé ošetrenie. Nemecký profesor Dick neskôr Heydricha podrobne vyšetril.

Výsledok röntgenových snímok ukázal rozsah ťažkého zranenia. Heydrich mal po atentáte zlomené rebro, pretrhnutú bránicu a poškodenú slezinu. Žiadal, aby pricestoval špecialista z Berlína, ale po presvedčovaní súhlasil s operáciou na mieste, keď sa dohodli na prítomnosti nemeckého lekára Hollbauma. Heydrichov priamy nadriadený SS-Reichsführer Heinrich Himmler, poslal do Prahy svojho osobného lekára Karla Gebhardta, ktorého lietadlo malo meškanie. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní (3. júna) upadol do kómy a 4. júna o 4:30 zomrel na otravu krvi (infekciu). Niektoré teórie tvrdia, že to bolo preto, že mu v tele zostala konská srsť z čalúnenia, iné že upravený granát obsahoval botulotoxín. Špekulácie o tom, že granát obsahoval botulotoxín[6] zatiaľ neboli potvrdené. Heydrich mal dva pohreby – v Prahe a Berlíne. Jeho likvidácia mala vo vojnou zmietanej Európe na oboch stranách veľký ohlas. Heydrich bol najvýznamnejším nacistickým pohlavárom, ktorý bol zavraždený príslušníkmi protinacistického odboja počas vojny.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov. V deň atentátu vyslal do Prahy generála Ericha von dem Bach-Zelewskeho aby vyšetril a potrestal Čechov kolektívne, čo dokazuje ďalekopis Himmlera Frankovi s nasledovnými bodmi: „2) Medzi nariadenými 10 000 rukojemníkmi musí byť v prvom rade zatknutá celá česká opozičná inteligencia. 3) Ešte dnes v noci musí byť popravených sto najdôležitejších protivníkov z radov tejto českej inteligencie.[7]

V prvých dňoch po atentáte Nemci vzali mnoho nevinných ľudí ako rukojemníkov. Na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek.[8]27. mája vstúpil do platnosti zákaz nočného vychádzania. Do 4 dní (31. mája) nacisti popravili 157 ľudí, napriek tomu sa im nepodarilo nájsť páchateľov a preto nacistický teror ešte viac zosilnil a trpelo tak mnoho nevinných ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení ľudia z obcí Lidice a Ležáky a to na základe náhodných a nerelevantných dôkazov (Lidice na základe listu podozrievali zo spolupráce s britskou armádou a v Ležákoch bola nájdená vysielačka odboja). Väčšinu obyvateľov obidvoch obcí vyvraždili. V reakcii na atentát nacisti zavraždili celkovo viac ako pätnásťtisíc Čechov. Zároveň atentát vzbudil vo svete taký ohlas, že na jeho základe Briti odvolali Mníchovskú dohodu a bola prisľúbená povojnová obnova Česko-Slovenska v jeho predmníchovských hraniciach.

Okupanti svoj teror čiastočne zmiernili po dolapení atentátnikov dňa 18. júna 1942. Našli ich v krypte pravoslávneho chrámu Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe, po tom, ako ich udal Karel Čurda, tiež parašutista. Ten poslal na policajnú stanicu v Benešove 13. júna anonymné udanie, v ktorom označil Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka za hlavných aktérov atentátu na protektora. 16. júna prišiel vypovedať osobne do pražskej úradovne Gestapa a predstavil sa ako anglický parašutista. Čurda síce nevedel, kde sa atentátnici ukrývajú, ale poznal ich odbojárske spojky, ktoré Nemci čoskoro zatkli. Odbojár Vlastimil „Aťa“ Moravec, nevydržal krutý nátlak vyšetrovateľov a 17. júna 1942 prezradil, kde sa výsadkári skrývajú.[9]

Smrť výsadkárov[upraviť | upraviť zdroj]

Leták vydaný K.H. Frankom ponúkajúci odmenu vedúcu k dolapeniu atentátnikov.

Siedmi výsadkári (Josef BublíkJozef GabčíkJan HrubýJan KubišAdolf OpálkaJaroslav ŠvarcJosef Valčík) boli dohodnutí s Vojtechom Paurom, ktorý pracoval v pohrebnej službe, že pre nich príde 18. júna k chrámu a vyvezie ich von z Prahy. Na základe informácií od Čurdu a zatknutých odbojárov začala ráno o 4. hodine a 15. minúte razia, do ktorej bolo zapojených niekoľko stoviek členov strážneho práporu SS Prag, Waffen-SS (Ersatz-Bataillon SS Deutschland) a Gestapa. Celé okolie bolo uzavreté.

Na chór kostola odišiel veliteľ parašutistov Adolf Opálka spolu s Janom Kubišom a Josefom Bublíkom. Boj trval viac ako dve hodiny. Odpor týchto mužov bol zlomený po tom, čo im došlo strelivo a Nemci sa ich snažili dostať pomocou ručných granátov. Opálka a Bublík, hoci zranení výbuchmi granátov, ešte stačili ukončiť svoje životy výstrelmi do spánku, hoci Bublík zomrel až pri prevoze do nemocnice. Kubiš tiež zomrel v sanitke, keď po výbuchu granátu upadol do bezvedomia. Kvôli identifikácii boli potom telá parašutistov privezené späť ku kostolu.

Ostatní štyria parašutisti, Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý a Josef Valčík, sledovali boj svojich kolegov v krypte kostola. Rovnako bojovali kým im nedošlo strelivo a potom si zvolili smrť vlastnou rukou.

Biskup Gorazd II., vlastným menom Matěj Pavlík, ktorý na seba zobral zodpovednosť za ukrývanie výsadkárov v chráme, a ďalší dvaja duchovní boli zatknutí, mučení a popravení.

Filmové spracovanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hangmen Also Die! – americká filmová fikcia režiséra Fritza Langa na námet Bertolta Brechta s dvojnásobnou nomináciu na Oscara, 1943
  • Atentát – československý film  Jiřího Sequensa z roku 1964. Atentátníci vo filmu vystupujú pod krycími menami ako rotmajstri Strnad a Vyskočil. Hlavným hrdinom je veliteľ nadporučík Král (herec Radoslav Brzobohatý) .
  • Operácia Daybreak – americký film režiséra Lewisa Gilberta, 1975
  • Anthropoid – koprodukčný film Česka, Veľkej Británie a Francúzska natáčaný v lete 2015
  • Sokolovo – výpravný film režiséra Otakara Vávru z roku 1974

Ďalej bol atentát znázornený vo filme Petra Nikolaeva Lidice. O atentátu sa potom zmieňujú, hoci ho priamo nezobrazujú, aj niektoré ďalšie filmy: Vyšší princip režiséra Jiřího Krejčíka, Protektor režiséra Marka Najbrta či Operácia Silver A režiséra Jiřího Stracha. Okolnosti predchádzajúce atentátu sú námetom aj jednej z častí dramatického cyklu České století s názvom Kulka pro Heydricha. Atentát bol takisto filmovo znázornený v 10. dieli dokumentárneho cyklu Hitlerovi bodyguardi (Hitler's Bodyguard) nazvanom Hitlerove nebezpečné cesty vlakom. Tento cyklus v roku 2008 pripravila britská spoločnosť Nugus / Martin Productions Ltd. V júni 2017 bol uvedený film o atentáte s názvom Smrtihlav (v angličtině The Man with the Iron Heart skrátene HHhH), ktorý bol natočený podľa rovnomennej knihy francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta.

Hudobná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Atentátu na Heydricha a československým parašutistom vysielaným do protektorátu je venovaná aj pieseň Battledress. Autorom textu a hudby je Jan Vyčítal.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČERNÁK, Tomáš. Atentát na Reinharda Heydricha. HistoryWeb.sk, 02.03.2015. Dostupné online [cit. 2017-06-06].
  2. JANCURA, Vladimír. Za čo zomrel Jozef Gabčík. Pravda.sk, 2017-05-27. Dostupné online [cit. 2017-05-28].
  3. Heydrich, Konečné rešení, Místo atentátu, Česká Televize Stopáž: 26 minút – Rok výroby: 2012
  4. Rozmiestnenie atentátnikov, fotografia z článku Mgr. Jan Jandl, Univerzita obrany: Měli bychom si vážit našich hrdinů
  5. Sýkorová, D. Gabčík Jozef, Encyklopédia [online]. sme.sk, 9.4.2002, [cit. 2012-05-28]. Dostupné online.
  6. Tödliche Mission – Geheimoperation / Speciansetze im Zweiten Weltkrieg [online]. ZDF-History, 2013, [cit. 2013-06-12].Dostupné online. (nemecký)
  7. Minúta po minúte: Na Heydricha spáchali atentát parašutisti [online]. SME, 27.05.2014, [cit. 2014-12-27]. Dostupné online.
  8. IVANOV, Miroslav. Atentát na Reinharda Heydricha.. Praha : Hart, 2003. ISBN 80-86529-36-3. S. Kapitola Čtvrtý monolog historika, s. 277..
  9. KOLEKTIV. Atentát na Heydricha. Sedmdesát příběhů Paměti národa. Praha : Argo/Post bellum, 2012. S. 55.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ANDREJS, Jaroslav. Za Heydrichem stín. Praha : Naše vojsko, 1947. 347 s.
  • IVANOV, Miroslav. Nejen černé uniformy : Monology o atentátu na Reinharda Heydricha. Praha : Naše vojsko, 1964. 271 s.
  • IVANOV, Miroslav. Atentát na Reinharda Heydricha. Praha : Panorama, 1979. 285 s.
  • ČVANČARA, Jaroslav. Akce atentát. Praha : Magnet-Press, 1991. 126 s. ISBN 80-85110-77-6.
  • ŠOLC, Jiří. Nikdo nás nezastaví. 1. vyd. Praha : Merkur, 1992. 107 s. ISBN 80-7032-637-9.
  • MAC DONALD, Callum. Úder z Londýna : atentát na obergruppenführera Reinharda Heydricha. Praha : BB art, 1996. 281 s. ISBN 80-7257-205-9. (množstvo informácií nezodpovedá skutočnosti, v poznámkach k českému vydaniu sú tieto omyly uvedené)
  • FIDLER, Jiří. Atentát: 1942 : malý encyklopedický slovník. Brno : Jota, 2002. 176 s. ISBN 80-7217-177-1.
  • ŠULC, Jiří. Dva proti Říši. 1. vyd. Praha : Knižní klub, 2007. 475 s. ISBN 978-80-242-1935-6. (román)
  • BINET, Laurent. HHhH : Himmlerov mozog Heydrich. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2010. 333 s. ISBN 978-80-8114-065-5. (román)
  • ŠUSTROVÁ, Radka. Ve jmenu Říše a českého národa : Veřejné manifestace po atentátu na Reinharda Heydricha. Paměť a dějiny. Revue pro studium totalitních režimů. (Praha: Ústav pro studium totalitních režimů České republiky), 2012, čís. 2, s. 48 – 59. Dostupné online. ISSN 1802-8241.
  • HAASIS, Hellmut G. Smrt v Praze : atentát na Reinharda Heydricha. Praha : Prostor, 2015. 229 s. ISBN 978-80-7260-315-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]