14. apríl – Islandská sopka Eyjafjallajökullexplodovala druhýkrát za tento rok. Hoci explózia nebola príliš silná, roztopila veľkú časť ľadovca, ktorý spôsobil vznik malých sklovitých častíc v láve a tie boli unášané spolu so sopečným popolom v atmosfére.[1]
14. apríl – Na základe pozorovaní observatória ESO (European Southern Observatory) objavili exoplanéty, ktoré obiehajú materskú hviezdu v protismere jej rotácie. Tento unikátny objav je úplne v protiklade s teóriou formovania planét v protoplanetárnom disku, podľa ktorej musia planéty a menšie telesá planetárnych sústav primárne obiehať svoju hviezdu v smere totožnom so smerom jej rotácie. V slnečnej sústave sa všetky planéty riadia týmto pravidlom a prvé objavené exoplanéty so známou dráhou tiež toto pravidlo dodržiavali. Astronómovia však v súčasnosti poznajú už šesť exoplanét, ktoré obiehajú materskú hviezdu v opačnom smere. Ako jediné možné vysvetlenie so zachovaním pôvodnej teórie formovania planét sa javí neskoršie otočenie zmyslu obehu dráh planét do protismeru.[2]
26. apríl – Kamera HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) sondy MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) zaznamenala prinajmenšom tri ďalšie lavíny na Marse, presnejšie oblaky prachu, ktoré vznikli ako následok týchto lavín. Na základe nových pozorovaní ako aj pozorovaní predchádzajúcich lavín sa zistilo, že tieto zosuvy námrazy nastávajú na severnej pologuli Marsu pravdepodobne každú jar.[3]
