Aristomedón z Argosu
Aristomedón (starogr. Ἀριστομέδων) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.[1][2]
Aristomedón, sochár z Argosu, činný začiatkom 5. stor. pred Kr., zhotovil podľa Pausania niekoľko sôch, ktoré Fókovia venovali Delfám, ako votívne dary na počesť ich víťazstva nad Tesálčanmi:[3] „Na pamiatku slávneho činu poslali Fókovia do Delf Apolónovi podoby veštca Tellia a ostatných vojvodcov, s nimi tiež i miestnych hrdinov. Tieto diela zhotovil argejský Aristomedón.“ [4]
Začiatkom 20. storočia sa v Delfách našiel fragmentárny podstavec s nápisom, ktorý bol súčasťou základne pomníka (pôvodne pozostávajúcej z 9 blokov, zachovali sa len 4 bloky) s bronzovými sochami. Nápis spomína fócke venovanie desiatku z koristi Apolónovi, po ich víťazstve nad Tesálčanmi.[5]
| Φοκε[ῖς ἀνέθ]ηκαν δ[εκάτα[ν] [Ἀ]πόλλωνι [ἀπὸ [Θ]εσσαλ[ῶν]. |
Fókovia venovali desiatok Apolónovi (z koristi) od Tesálčanov [6][7] |
Herodotos uvádza, že tu išlo o bitku, ktorá sa udiala po bitke pri Termopylách (t. j. v roku 480 pred Kr.)[8] [9] Nápis je ale na základe paleografických čŕt písma datovaný do 4. stor. pred Kr.[7] Väčšina znalcov sa však prikláňa k tomu, že toto víťazstvo Fókov bolo dosiahnuté v 5. stor. pred Kr. (alebo na konci 6. stor. pred Kr.[5]), tak ako to uvádzajú Herodotos, Pausanias a Plutarchos (pôvodný nápis bol zrejme v 4. stor. pred Kr. obnovený.[10])[5]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Warren G. Moon, Barbara Hughes Fowler. Polykleitos, the Doryphoros, and Tradition. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1995. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 14.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristomedon [1]
- ↑ William Smith. Abaeus-Dysponteus. London : J. Murray, 1890. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 307.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 265.
- ↑ a b c Marta Sordi. Scritti di storia greca. Milano : Vita e Pensiero, 2002. ISBN 978-88-3430-683-3. S. 89.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Phokis — Delphi Syll.³ 202B [2]
- ↑ a b Geoff Lee, Helene Whittaker, Graham Wrightson. Ancient Warfare. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2015. ISBN 978-14-4388-236-1. S. 241.
- ↑ Herodotos, História, 8,27. [3]
- ↑ Herodotus. Herodotus: The Seventh, Eighth, and Ninth Books. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-11-0800-969-0. S. 395.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 414.