Aristomedón z Argosu

Aristomedón (starogr. Ἀριστομέδων) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.^[1]^[2]

Aristomedón, sochár z Argosu, činný začiatkom 5. stor. pred Kr., zhotovil podľa Pausania niekoľko sôch, ktoré Fókovia venovali Delfám, ako votívne dary na počesť ich víťazstva nad Tesálčanmi:^[3] „Na pamiatku slávneho činu poslali Fókovia do Delf Apolónovi podoby veštca Tellia a ostatných vojvodcov, s nimi tiež i miestnych hrdinov. Tieto diela zhotovil argejský Aristomedón.“ ^[4]

Začiatkom 20. storočia sa v Delfách našiel fragmentárny podstavec s nápisom, ktorý bol súčasťou základne pomníka (pôvodne pozostávajúcej z 9 blokov, zachovali sa len 4 bloky) s bronzovými sochami. Nápis spomína fócke venovanie desiatku z koristi Apolónovi, po ich víťazstve nad Tesálčanmi.^[5]

Φοκε[ῖς ἀνέθ]ηκαν
δ[εκάτα[ν] [Ἀ]πόλλωνι
[ἀπὸ [Θ]εσσαλ[ῶν].

Fókovia venovali
desiatok Apolónovi (z koristi)
od Tesálčanov ^[6]^[7]

Herodotos uvádza, že tu išlo o bitku, ktorá sa udiala po bitke pri Termopylách (t. j. v roku 480 pred Kr.)^[8] ^[9] Nápis je ale na základe paleografických čŕt písma datovaný do 4. stor. pred Kr.^[7] Väčšina znalcov sa však prikláňa k tomu, že toto víťazstvo Fókov bolo dosiahnuté v 5. stor. pred Kr. (alebo na konci 6. stor. pred Kr.^[5]), tak ako to uvádzajú Herodotos, Pausanias a Plutarchos (pôvodný nápis bol zrejme v 4. stor. pred Kr. obnovený.^[10])^[5]

Referencie a bibliografia

↑ Warren G. Moon, Barbara Hughes Fowler. Polykleitos, the Doryphoros, and Tradition. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1995. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 14.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristomedon [1]
↑ William Smith. Abaeus-Dysponteus. London : J. Murray, 1890. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 307.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 265.
↑ ^a ^b ^c Marta Sordi. Scritti di storia greca. Milano : Vita e Pensiero, 2002. ISBN 978-88-3430-683-3. S. 89.
↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Phokis — Delphi Syll.³ 202B [2]
↑ ^a ^b Geoff Lee, Helene Whittaker, Graham Wrightson. Ancient Warfare. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2015. ISBN 978-14-4388-236-1. S. 241.
↑ Herodotos, História, 8,27. [3]
↑ Herodotus. Herodotus: The Seventh, Eighth, and Ninth Books. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-11-0800-969-0. S. 395.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 414.

[:14-1] Warren G. Moon, Barbara Hughes Fowler. Polykleitos, the Doryphoros, and Tradition. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1995. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 14.

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristomedon [1]

[:307-3] William Smith. Abaeus-Dysponteus. London : J. Murray, 1890. ISBN 978-02-9914-310-7. S. 307.

[:265-4] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 265.

[:89-5] Marta Sordi. Scritti di storia greca. Milano : Vita e Pensiero, 2002. ISBN 978-88-3430-683-3. S. 89.

[:2-6] Inscriptiones Graecae, Regions: Phokis — Delphi Syll.³ 202B [2]

[:241-7] Geoff Lee, Helene Whittaker, Graham Wrightson. Ancient Warfare. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2015. ISBN 978-14-4388-236-1. S. 241.

[:3-8] Herodotos, História, 8,27. [3]

[:395-9] Herodotus. Herodotus: The Seventh, Eighth, and Ninth Books. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-11-0800-969-0. S. 395.

[:414-10] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 414.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]