Arkóza
| Arkóza | |
 Arkóza z oblasti Španej Doliny. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, živce, muskovit |
| Akcesórie | limonit, hematit, illit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | psamitická |
| Farba | sivá, zelená, hnedá, ružová |
Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %[1].
Termín ako prvý použil A. Brongniart roku 1823[2].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Arkózy vznikajú zvetrávaním hornín bohatých na živce, sú to hlavne vyvreté a premenené horniny, napríklad granitoidy, ktoré obsahujú veľa kremeňa a živcov. Zvetralina, ktorá tvorí klasty arkózy však spravidla prekonala iba krátky transport alebo sa usadila veľmi rýchlo, pretože zrná nestabilných hornín a živcov by sa pri dlhšom transporte rýchlo rozpadli. Živce sa napríklad procesom kaolinizácie premieňajú na kaolín, dôležitým činiteľom je pri tom vlhkosť a teplo. Arkózy sa preto nachádzajú skôr v suchšom a chladnejšom prostredí, i keď to nie je pravidlo.[3] Podľa dnes zaužívaných predstáv, arkózy vznikajú priamo počas alebo ihneď po skončení orogenézy v nepokojnom prostredí[1]. Sú preto textúrne nezrelými horninami, častá je hrubá vrstvovitosť alebo šikmé zvrstvenie. Veľká časť arkóz sa nachádza priamo v nadloží granitických hornín, typické sú tiež pre deltové, riečne a kontinentálne prostredie.
Zloženie a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Ako ostatné pieskovce, aj arkóza má vysoký obsah kremeňa. Obsahuje však aj viac než 25 % zŕn živcov. Často je sfarbená do ružova (od ružových živcov) alebo červena (od hematitu). Často obsahujú aj lupienky muskovitu. Hrubozrnné arkózy sa podobajú žule. V dôsledku krátkeho transportu sú slabo vytriedené.[4]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
V Západných Karpatoch sú polohy arkóz známe zo Starohorských vrchov, Slovenského rudohoria (napr. štítnické súvrstvie) ale i z obalových jednotiek tatrika, napr. z karbónskych hornín seleckej jednotky v Považskom Inovci (novianské súvrstvie)[5]. Známe sú tiež z viacerých jadrových pohorí ako súčasť spodnotriasového lúžňanského súvrstvia.
Vo svete sú známe napr. zo sparagmitového súboru baltického štítu alebo z Nemecka (sárska panva). V Českom masíve arkózy vytvárajú polohy v karbónskych a permských sedimentoch napr. v okolí Krkonoší alebo v blanickej a boskovickej brázde[6].
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Arkózy sa obyčajne používajú ako stavebný kameň, prípadne ako prímes do betónov a ako kamenivo. V prípade vysokej čistoty však môžu byť ťažené ako zdroj živcov pre sklársky priemysel.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Folk, R.L., 1980: Petrology of sedimentary rocks. Archivované 2006-02-14 na Wayback Machine Hemphill, Austin, 182 s.
- ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 29
- ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Arkóza [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska - Arkóza [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. Archivované 2005-01-10 z originálu.
- ↑ Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Archivované 2015-09-24 na Wayback Machine Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
