Ars nova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ars nova (lat.) je obdobie vývoja francúzskej a talianskej hudby v období 1315-13201400 (po ars antiqua) podľa rovnomenného názvu traktátu P. de Vitryho.

Zákonitosti ars nova spísal hudobný teoretik Philippe de Vitry. Nastáva ďalší posun smerom k svetskému viac hlasu. Vznikajú nové viac hlasné techniky, polyfónna faktúra. Naďalej pokračuje vývoj menzurálnej notácie. Definitívne sa ustálila notová osnova a kľúče.

Teoretik Johannes de Grocheo už zaznamenal 3 samostatné hudobné oblasti:

  • Ľudovú - tance alebo jednohlasné piesne
  • Umelú – t. j profesionálnu (ďalej sa vyvíjajú formy organa, moteta a iné formy)
  • Liturgickú (cirkevnú) – stále si zachováva jednohlas

Nastáva zrovnoprávnenie taktov: dvojdobého (tzv. imperfektný) a trojdobého (tzv. perfektný) takt. Predtým sa totiž za dokonalý považoval trojdobý takt, pričom sa vychádzalo z troch božských osôb – Otec, Syn a Duch Svätý. Postupne ustupujú kvintové a kvartové paralelizmy a akceptujú sa tercie a sexty. Skladateľ vychádza z anonymity a stáva sa individualitou.

Najtypickejšie formy[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejší predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.