Aseita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Aseita (z lat. aseitas < a se – zo seba + -itas) je filozofický pojem označujúci existenciu samu o sebe, jav alebo vec nezávislú na inom jave alebo veci. V scholastike vyjadruje Božiu absolútnosť, ničím nepodmienenú spočívajúcu samu v sebe. Pojem sa používal aj v iných filozofických smeroch, napr. Arthur Schopenhauer písal o aseite vôle, Eduard von Hartmann o aseite nevedomia.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kučírek, Jiří (2002), „aseita“, in Horyna, Břetislav; Štěpán, Jan; Blecha, Ivan a kol., Filosofický slovník (2. rozš. vyd.), Olomouc: Nakladatelství Olomouc, str. 35, ISBN 80-7182-064-4