Asertívne zvládnutie kritiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Asertívne zvládnutie kritiky znamená:

  • odnaučiť sa uvažovať v absolútnych pravdách, hodnotách, kategóriách.
  • odnaučiť sa myslieť spôsobom:
    • buď mám pravdu ja alebo ty“,
    • buď som dokonalý, alebo nestojím za nič“,
    • ak nebudem perfektný, nie som hodný lásky
    • „...nesmiem robiť chyby“.
  • a tiež: nie každý kritik musí byť nutne manipulátor (úmyslom kritika môže byť aj pomoc).

Väčšina ľudí máva problém s prijatím kritiky. Môžu byť ňou zranení, vybudení k útoku na kritika, či k odmietnutiu zodpovednosti a môžu sa pokúsiť presunúť ju neprávom na nepravého.

K ľudským vlastnostiam nepatrí neomylnosť. "Robiť chyby je ľudské a každý robíme chyby. Znakom sebevedomia je schopnosť si ich priznať."[1] Asertívne techniky zvládania kritiky vychádzajú z asertívneho práva "robiť chyby — a byť za ne zodpovedný".

Kritika môže byť manipulatívna alebo konštruktívna a otvorená. Asertívne zvládnutie kritiky predpokladá využitie informácií obsiahnutých v konštruktívnej, pomáhajúcej kritike a nie odmietnutie takej kritiky.

Existuje niekoľko asertívnych postupov reakcie na opodstatnenú ale i neopodstatnenú, či čiastočne opodstatnenú kritiku:

  1. Otvorené dvere
  2. Negatívna asercia
  3. Negatívne opytovanie
  4. Spätná väzba pri prijímaní kritiky

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ján Praško: Asertivita v partnerství

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Praško: Asertivita v partnerství
  • M. J. Smith: When I say no, I feel guilty