Askos

Červenofigurálny askos, cca 420 – 410 pred Kr., Múzeum starovekej Agory v Aténach

Askos (starogr. Ἀσκός – askos) je typ starovekej keramickej nádoby.^[1]^[2]

Askos (spočiatku kožený mech, neskôr malý vak z pálenej hliny^[3]), väčšinou malá keramická nádoba s nízkym telom, excentricky umiestneným hrdlom a s jedným vertikálnym uchom sférického tvaru, slúžil na nalievanie oleja tenkým pramienkom (najčastejšie do olejových lámp), na čo bolo prispôsobené jeho úzke hrdlo.^[4] Askos mal aj iné tvary (často mal zoomorfný tvar) a rozmanite sa zdobil.^[5]

Grécke slovo askos (mech na víno^[1]) odkazuje na vaky vyrobené z kože zvierat, ktoré slúžili na prepravu vína. Na aténskych červenofigúrových vázach sú často znázornené v náručí satyrov (sprievodcov boha vína Dionýza). Tvar tejto keramiky zrejme vznikol z podoby koženého vaku.^[6] V starovekom Grécku sa už objavujú v dobe bronzovej. Askosy na Kykladách, kde bol tvar keramiky ovplyvnený Krétou, figurovali často so zobákovitou nálievkou.^[7]

Štandardný, dubletný askos[upraviť | upraviť zdroj]

Askos mal dva hlavné typy, a to s otvorom (krkom) na jednom alebo na oboch koncoch.^[8]

Štandardný askos
Dubletný askos, atický červenofigurálny askos, caa 420 – 410 BC.

Figurálny[upraviť | upraviť zdroj]

Figurálny askos
Askos v tvare kačky, Kykladská keramika z Mélu, cca 2300 – 2000 pred Kr., Britské múzeum
Askos zoomorfného tvaru, cca 5. stor. pred Kr.
Askos zoomorfného tvaru, 300 – 275 pred Kr.

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.
↑ Ritual, Askos [1]
↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 189.
↑ Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Malibu : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 93.
↑ Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1993. ISBN 978-80-8558-412-7. S. 379.
↑ Classical art research centre, Askos [2]
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 383.
↑ CTI Reviews. Civilization in the West. London : Cram101 Textbook Reviews, 2007. ISBN 978-14-6729-510-9. [3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Askos

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Typológia starogréckej keramiky

[:1-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.

[:2-2] Ritual, Askos [1]

[3] Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 189.

[:3-4] Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Malibu : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 93.

[:4-5] Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1993. ISBN 978-80-8558-412-7. S. 379.

[:5-6] Classical art research centre, Askos [2]

[:6-7] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 383.

[:7-8] CTI Reviews. Civilization in the West. London : Cram101 Textbook Reviews, 2007. ISBN 978-14-6729-510-9. [3]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]