BMPT Terminator
| BMPT Terminator | |
|---|---|
 Bojové vozidlo podpory tankov Terminator na výstave Armia 2020 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 mužov |
| Dĺžka | 7,2 m |
| Šírka | 3,8 m |
| Výška | 3,44 m |
| Hmotnosť | 48 000 kg |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | Oceľovo-kompozitná zliatina s reaktívnym pancierovaním |
| Hlavná zbraň | 4× 130 mm PTRS Ataka-T |
| Sekundárne zbrane | 2x 30 mm kanón AG-17D, 1× 7,62 mm guľomet 6P7 alebo 6P7K, 2x granátomet AGS-30 |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | Diesel V-92S2 736 kW (1000 ks) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 60 km |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 550 km[1] |
| Priechodnosť | |
BMPT Terminator je ruské bojové vozidlo podpory tankov. Toto pásové vozidlo je určené na elimináciu nepriateľských vojakov vybavených prenosnými protitankovými systémami. Dokáže však ničiť aj ľahko pancierované vozidlá, bojové vozidlá pechoty a tanky. Použitie týchto vozidiel v bojových formáciách môže výrazne zvýšiť bojové schopnosti tankov a ich prežitie na modernom bojisku. Ruské zdroje uvádzajú, že z hľadiska bojovej účinnosti dokáže jedno BMPT nahradiť 2 bojové vozidlá pechoty (BMP).
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Koncept BMPT bol v Sovietskom zväze rozvíjaný od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. Pod označením BMPT (bojevaja mašina pechoty ťažolaja) sa však vtedy rozumelo „ťažké bojové vozidlo pechoty“. Studená vojna v tej dobe vrcholila a v Európe proti sebe stáli jednotky NATO a Varšavskej zmluvy. Sovietska vojenská doktrína tých rokov počítala s útočnou operáciou, počas ktorej by sa pomocou tankov a bojových vozidiel pechoty podarilo prelomiť pripravenú obranu Západu. Výsledky výskumov však ukázali, že prelomenie tejto obrany podľa tejto tradičnej schémy bude problematické z toho dôvodu, že protivník bol masívne zásobený rôznymi protitankovými zbraňami vrátane prenosných protitankových rakiet. Preto sovietska armáda potrebovala zbraň, ktorá by sa mohla efektívne vysporiadať so živou silou predstavujúcou hrozbu pre tanky.
Na základe toho začali vznikať rôzne projekty bojových vozidiel. Prvým z nich bolo BMPT na podvozku nového ľahkého obojživelného tanku „objekt 934“ „Suďja“, ktorý vyrobil Volgogradský traktorový závod. Z viacerých opodstatnených či neopodstatnených príčin však boli tieto vývojové práce ukončené.
V roku 1984 predložil generálmajor O.N. Brilev vedeniu Vojenskej akadémie obrnených síl nákresy niekoľkých možností pre BMPT založené na tanku T-72. Práce na vývoji tohto stroja sa začali realizovať v roku 1985 v konštrukčnej kancelári GSKB-2 v Čeľabinskom traktorovom závode. Do roku 1987 boli vyrobené dva varianty budúceho bojového vozidla, ktoré sa líšili hlavne vo výzbroji. Jeden variant mal dva automatické 30 mm kanóny 2A72, druhý bol vyzbrojený 100 mm kanónom 2A70 a 30 mm automatickým kanónom 2A72. V roku 1987 prebehli skúšky oboch vozidiel a armáda si nakoniec vybrala verziu s dvojicou automatických 30 mm kanónov 2A72.
Tím konštrukčnej kancelárie GSKB-2 začal pripravovať výkresy pre následnú pilotnú výrobu. Prišiel však rok 1990, kedy došlo významným politickým zmenám, ktoré viedli k obmedzeniu vojenskej výroby. V roku 1991 sa rozpadla Varšavská zmluva a Sovietsky zväz, v dôsledku čoho bol program výroby BMPT (ako aj iných vojenských programov) ukončený.[2]
Na základe nového zadania ruského ministerstva obrany sa v roku 1998 opäť spustil vývoj BMPT v kancelárii UKBTM v Nižnom Tagile (súčasť spoločnosti Ultravagonzavod). Vývoj nového stroja prebiehal pod označením „objekt 199“ alebo Ramka-99. Požiadavka na výzbroj vozidla bola neskôr zo strany ministerstva obrany zmenená, preto sa vývoj vozidla ukončil až koncom roku 2006. BMPT postavené na základe tanku T-90 sa však do sériovej výroby nedostalo a začiatkom roku 2010 vedenie ministerstva obrany nákup vozidiel oficiálne zamietlo.
Prototypy BMPT však boli následne propagované na rôznych prehliadkach vojenskej techniky, čím sa ich výrobca snažil aspoň o export do zahraničia. Toto úsilie zožalo drobný úspech v roku 2011, kedy bolo niekoľko vozidiel dodaných Kazachstanu.
Dňa 24. augusta 2017 na vojensko-technickom fóre Armia-2017 podpísalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie so spoločnosťou Uralvagonzavod zmluvu na dodávku prvých 12 sériových vozidiel Terminator. Všetky vozidlá mali byť dodané v priebehu roka 2018. V tomto roku však boli vyrobené a dodané iba tri stroje, ktoré sa 9. mája 2018 zúčastnili na Prehliadke víťazstva v Moskve. Kvôli potrebe ďalších vylepšení tohto vozidla sa však výroba celej šarže oneskorila. Výsledkom bolo, že osem vozidiel Terminator postúpilo na vojskové skúšky až 1. decembra 2020. Boli zaradené do 90. gardovej tankovej divízie Centrálneho vojenského okruhu v Čebarkule (Čeľabinská oblasť) a začalo sa preškolenie personálu motostreleckej jednotky, ktorá bola prezbrojená na tento nový typ techniky.[3]
Po úspešnom otestovaní nových vlastností a spôsobov využitia bojových vozidiel bolo BMPT Terminator 1. decembra 2021 oficiálne zaradené do služby. Prvých deväť bojových vozidiel sa stalo súčasťou 90. gardovej tankovej divízie Centrálneho vojenského okruhu, ktorej jednotky sú dislokované v regiónoch Sverdlovsk a Čeľabinsk.[4]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
BMPT Terminator je vo verzii pre ruskú armádu postavené na podvozku T-90 a jeho posádku tvorí päť osôb. Vozidlo je vybavené dvojicou 30mm automatických kanónov 2A42, 7,62mm guľometom PKT, štvoricou protitankových riadených striel Ataka-T a dvojicou 30mm granátometov AG-17D. Kanón 2A42 má dve kadencie – nízku 180 až 240 rán/min a vysokú 550 až 800 rán/min. Efektívny dostrel je 2000 m. Vozidlo pojme 850 nábojov kalibru 30 mm, z ktorých polovica je trojštivo-trhavá (proti živej sile) a polovica podkalibrová (proti obrneným cieľom). Dvojica granátometov má celkovú zásobu 600 ks munície. PTRS Ataka-T používa poloautomatické navádzanie – strelec teda musí až do zásahu udržiavať cieľ v zameriavači. Dostrel rakiet systému Akata-T je takmer 6000 m. Bojová hlavica rakiet je buď kumulatívna (prieraznosť 800 mm valcovanej ocele) alebo termobarická proti živej sile. Akata-T ničí obrnené ciele, nízko letiace vrtuľníky aj malé plavidlá.
Hmotnosť BMPT je 48 ton, teda podobne ako váži tank T-90. Maximálna rýchlosť je 60 km/ha dojazd 550 km.
Uralvagonzavod ponúka aj upravenú verziu BMPT-72 „Terminator 2“, ktorá postráda kritizované granátomety. Granátomety v BMPT majú totiž podľa kritikov malý rozsah námeru a odmeru. Okrem toho navyšujú počet členov posádky o dvoch. V dôsledku odstránenia granátometov môže stroj obsluhovať iba trojčlenná posádka.[5] Vďaka absencii granátometov sa tiež nemusí zásadne upravovať podvozok tankov T-72/T-90, čo sa priaznivo odráža na výrobnej cene BMPT-72.
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Kazachstan
Rusko - k 1. decembru 2021 malo 9 vozidiel BMPT Terminator
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ УралВагонЗавод [online]. uralvagonzavod.ru, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online. Archivované 2014-06-25 z originálu.
- ↑ К истории создания БМПТ [online]. arsenal-otechestva.ru, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
- ↑ Боевые машины поддержки танков БМПТ наконец поступили в войска [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
- ↑ tass.ru, [cit. 2022-05-15]. Dostupné online.
- ↑ УралВагонЗавод [online]. uralvagonzavod.ru, [cit. 2022-05-15]. Dostupné online. Archivované 2022-05-15 z originálu.