Zobrazenie zdroja stránky Betelgeuze

{{Infobox hviezda začiatok
| meno = Betelgeuse }}
{{Infobox hviezda obrázok
| obrázok = [[Súbor:Betelgeuse VLT.jpg|250px]]
| titulok = Betelgeuze a jej atmosféra zachytená ďalekohľadmi [[Very Large Telescope|VLT]]}}
{{Infobox hviezda pozorovacie dáta
| epocha = [[J2000.0]]
| súhvezdie = Orión
| rektascenzia = {{RA|05|55|10,3}}
| deklinácia = {{DEC|+07|24|25}}
| zdanlivá magnitúda = +0,3 do +1,2 }}
{{Infobox hviezda charakteristika
| trieda = M2Iab
| b-v = 1.86
| u-b = 2.06
| premenná = [[polopravidelná premenná hviezda|polopravidelná]]}}
{{Infobox hviezda astrometria
| radiálna rýchlosť = +21,0
| pohyb ra = 27,33
| pohyb dec = 10,86
| paralaxa = 7.63
| p_chyba = 1.64
| absolútna magnitúda = −5,14
}}
{{Infobox hviezda detail
| vek = 6 × 10<sup>6</sup>
| metalicita = 
| hmotnosť = 15
| polomer = 650
| rotácia = 
| svietivosť = 40 000–100 000<br />(bolometrická)
| teplota = 3 600 }}
{{Infobox hviezda katalóg
| označenia = Alpha Orionis, 58 Ori, [[Harvard Revised catalogue|HR]] 2061, [[Bonner Durchmusterung|BD]]+7°1055, [[Henry Draper catalogue|HD]] 39801, [[Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog|SAO]] 113271, FK5 224, [[Hipparcos catalogue|HIP]] 27989 }}
{{Infobox hviezda referencie |
  Simbad=HD+39801 }}
{{Infobox hviezda koniec}}

'''Betelgeuze''' (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha alebo plece hrdinu, '''Betelgeuse''', '''Betelgeux''' alebo '''Beteigeux''' alebo '''Alfa Orionis''' (α Ori / α Orionis)) je druhá najjasnejšia [[hviezda]] v súhvezdí [[Súhvezdie Orión|Orión]] a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú [[magnitúda|magnitúdu]], ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná [[premenná hviezda]]. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag. Cykly trvajú cca 420 dní. 

Hoci je označená [[grécka abeceda|gréckym písmenom]] „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde [[súhvezdie|súhvezdia]], nie je jasnejšia ako [[Rigel]] (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premenlivosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.<ref>{{Cite book
| author = [[Josip Kleczek]] 
| year = 2002
| title = Velká encyklopedie vesmíru
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = 45}}</ref> 

Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652&nbsp;[[svetelný rok|ly]] je Betelgeuze naším najbližším [[nadobor|nadobrom]].<ref name="Suhvezdia >{{Súhvezdia od Andromedy po Žirafu|412{{--}}414|Orión}}</ref> Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší [[vlastný pohyb]]. 

== Charakteristika ==
Betelgeuze je typický príklad [[červený nadobor|červeného nadobra]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Red Supergiants
 | url = http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Astro/redsup.html
 | vydavateľ = hyperphysics.phy-astr.gsu.edu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-09-22
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref> [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] M2, triedy [[svietivosť (astronómia)|svietivosti]] Ia. Patrí medzi [[spektroskopická dvojhviezda|spetroskopické dvojhviezdy]]. Predstavuje jedno zo záverečných štádií [[vývoj hviezdy|vývoja hviezd]], zaraďuje sa medzi chladných [[nadobor|nadobrov]], ktorí už v jadre spálili [[vodík]] a nafúkli sa do obrovských rozmerov. Nafukovaním sa povrch hviezdy ochladil na 3000 [[Kelvin|K]]. Maximum vyžarovania tak má pri nízkej teplote v infračervenej oblasti okolo 1000 [[nanometer|nm]]. Betelgeuze patrí medzi [[infračervené žiarenie|infračervené]] [[hviezda|hviezdy]]. Priemer je premenlivý, od 730 do 1000 slnečných polomerov. S priemerom sa mení aj jej [[zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivá jasnosť]] od 0,42 až 0,2 v maxime po 0,51 v minime. Má 23&nbsp;800-násobne väčšiu svietivosť ako Slnko. Jej vzdialenosť nie je presne známa (predpokladaná je 652&nbsp;svetelných rokov).<ref name="Suhvezdia /> 

[[Súbor:Position Alpha Ori.png|left|thumb|Poloha hviezdy Betelgeuze]]

== Povrch ==
Povrchová teplota bola určená z jej spektra a z nej bol potom pomocou [[Stefanov-Boltzmannov zákon|Stefanov-Boltzmannovho zákona]] odvodený priemer hviezdy. Jeho veľkosť je asi 1,5&nbsp;miliardy kilometrov, čo je viac, ako priemer dráhy [[Jupiter]]a. Jej [[objem]] je miliónkrát väčší ako objem Slnka. Kvôli obrovskej vzdialenosti však jej disk vidíme len pod uhlom 0,1´, takže aj najväčšie pozemské [[ďalekohľad]]y ju zobrazia len ako bod. Až [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]] sa [[3. marec|3. marca]] [[1995]] podarilo zobraziť Betelgeuze ako disk. Bol to prvý obrázok disku hviezdy (aj keď so značne zlým rozlíšením), ak nepočítame Slnko.<ref name="Suhvezdia /> Na jej povrchu sa nachádza obrovská biela škvrna, ktorej teplota 5000&nbsp;K je o viac ako 2 000&nbsp;K väčšia než teplota okolia. Pôvod tejto škvrny zatiaľ nie je vysvetlený.

== Atmosféra a okolie ==
Hviezda má rozsiahlu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] s priemerom okolo 2&nbsp;miliárd kilometrov. Obklopujú ju tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila. Najväčšia z nich má polomer 4,5&nbsp;[[ly]], čo je viac ako vzdialenosť Slnka od jeho [[Alfa Centauri|najbližšej hviezdy]]. Obálky emitujú silné infračervené žiarenie. V zdanlivej vzdialenosti 40“ od Betelgeuze sa nachádza sprievodca 14.&nbsp;magnitúdy.

== Vývoj ==
Červený nadobor je jedno zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. Kým bola Betelgeuze na [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], mala až 40-násobok hmotnosti Slnka. Polovicu tejto hmoty stratila prostredníctvom [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]]. Ďalší vývoj hviezdy bude pokračovať explóziou [[supernova|supernovy]] a skolabované jadro sa následne premení na [[čierna diera|čiernu dieru]].<ref name="Suhvezdia /> 

Táto hviezda sa z dosiaľ neznámych príčin rýchlo zmenšuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Otčenášková  
  | meno = Martina  
  | url = http://www.rozhlas.cz/podcast/media/_audio/00938307.mp3  
  | titul = Monitor  
  | kapitola = Rudý veleobr sa záhadne zmenšuje  
  | vydavateľ = Český rozhlas Leonardo  
  | dátum vydania = 2009-06-12  
  | dátum prístupu = 2009-06-13  
  | poznámka = Čas 15:40 od začiatku stopáže  
}}</ref> Astronómovia na [[observatórium Mount Wilson|observatóriu Mount Wilson]] v Kalifornii ([[Spojené štáty|USA]]) zistili, že sa jej priemer od roku 1993 do 2008 znížil o 15 %. Jej svietivosť sa však za túto dobu nezmenila. Príčiny tohto javu nie sú známe a existuje viacero teórií, ktoré ho vysvetľujú. Niektorí astronómovia si myslia, že by mohlo ísť o začiatok gravitačného kolapsu, vďaka ktorému by sa z hviezdy stala extrémne jasná supernova a následne neutrónová hviezda či dokonca čierna diera. Ďalšie možné vysvetlenie pripisujú javu pravidelnej pulzácie, nie je vylúčená ani chyba merania.

Vo februári 2020 zaznamenal teleskop [[Very Large Telescope|VLT]] zníženie svietivosti o 36 % ale aj zmenu jej zdanlivého tvaru. Dôvodom môže byť ochladenie časti povrchu alebo výron prachu smerom k Zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = information@eso.org
 | odkaz na autora = 
 | titul = ESO Telescope Sees Surface of Dim Betelgeuse
 | url = https://www.eso.org/public/news/eso2003/
 | vydavateľ = eso.org
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-17
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

== Betelgeuze vo fikcii ==
* V knihe [[Stopárov sprievodca galaxiou]] je to hviezda, o ktorej ''Ford Prefect'', priateľ hlavného hrdinu ''Artura Denta'' tvrdí, že v blízkosti onej hviezdy je jeho rodná planéta. 

* O tejto hviezde je zmienka aj v knihe [[Stanislav Lem|Stanislava Lema]] ''Hviezdne denníky'' na výpravách Ijona Tichého.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Desať najväčších hviezd}}
{{Súhvezdie Orión}}

[[Kategória:Súhvezdie Orión]]
[[Kategória:Bayerove objekty]]
[[Kategória:Flamsteedove objekty]]
[[Kategória:Červené nadobry]]
[[Kategória:Polopravidelné premenné hviezdy]]
[[Kategória:Infračervené zdroje]]