Bhavačakra

Bhavačakra – Koleso života

Bhavačakra alebo koleso života (sanskrit: bhavacakra – doslova koleso života [bhava = bytie, existencia, čakra = koleso]; tibetčina: srid pa'i 'khor lo) je symbolické zobrazenie sansáry – existencie spojenej s utrpením, riadenej karmou a je vysvetlením tibetského poňatia znovuzrodenia na základe karmy. Počas života si človek môže získať dobrú karmu, ktorá vedie k lepšiemu zrodeniu v rámci sansáry, ale nie k jej opusteniu. Samotný prechod medzi ríšami je podmienený smrťou. Smrť teda nie je chápaná ako konečný a definitívny jav, ale ako stav, ktorý umožňuje prechod medzi jednotlivými ríšami, ktoré bhavačakra znázorňuje. Samotný prechod medzi šiestimi ríšami a znovuzrodenie závisí na karme, na pozitívnych a negatívnych zásluhách a činoch, ktoré bytosť vykonala.

Koleso života drží Mára – boh smrti, niekedy nazývaný aj budhistický démon spájaný s Jámom – bohom podsvetia. Mára vládne sansáre a všetkým bytostiam, ktoré sa znovuzrodzujú. Až dosiahnutím nirvány - prebudením sa, sa induviduum vymaňuje spod vplyvu Máry a cyklu znovuzrodenia a tým sa končí jeho utrpenie. Samotné koleso života sa skladá z centrálneho kruhu a troch ôs alebo prstencov. Vyobrazenie bhavačakry sa najčastejšie spája s Tibetom, kde koleso života býva vyobrazené na vonkajších stenách tibetských kláštorov a chrámov, pričom v minulosti slúžilo k edukácii prostých pastierov.

Analýza bhavačakry

Jadro

Vnútorný kruh (jadro) zobrazuje tzv. 3 jedy, alebo korene zla, ktoré je potreba vykoreniť.

1. Vták – túžba, žiadostivosť
2. Had – nenávisť
3. Prasa – nevedomosť, ignorancia

Prvé medzikružie

Prvé medzikružie zobrazuje dva cykly:

1. Prvý polovičný kruh zobrazuje vznešené bytosti – budhovia, bódhisattvovia, postupujúci smerom nahor. Symbolizuje manifest nádeje k vyslobodeniu z kolesa života, oslobodenie od smrti, výsledok pozitívneho pôsobenia.
2. Druhá polovica kolesa zobrazuje pána pekiel – Jámu, zosielateľa chorôb a smrti ťahajúceho úbožiakov smerom nadol, zrejme do ešte nižšieho štádia.

Druhé medzikružie

Druhá vrstva alebo vnútorný okruh je zobrazením šiestich sansárických ríš, pričom ľudský svet je iba jedným z týchto svetov. Tri vrchné svety sú chápané ako lepšie s menším utrpením, kým spodné tri svety sú podradnejšie alebo horšie s vyššou mierou utrpenia. 3 vyššie ríše sú:

1. Ríša bohov (Déva) žijúcich dlhý a pôžitkársky život plný potešenia, svet zmyslovej túžby a bezforemnosti. Dokonca aj bohovia sú podriadení sansáre a Márovi. Ríša bohov je zobrazovaná horou Méra, kde bohovia trávia svoj život. Táto ríša je charakterizovaná ako horšia než ríša ľudí, pretože bohovia vyčerpávajú svoju dobrú karmu, bezstarostný život je prekážkou k prebudeniu a nasleduje prerodenie sa do nižšej sféry.
2. Ríša polobohov (Asura) nazývaná aj ríša konfliktov – podobná ríši bohov s rozdielom neustáleho konfliktu, žiarlivosti a zmyslovej túžby. Polobohovia žijú vo vzdušných palácoch a vyznačujú sa bojom aj s vyššou sférou – s bohmi, avšak vždy prehrávajú. Ríša Asurov je niekedy priraďovaná ku dobrým ríšam a inokedy k horším.
3. Ríša ľudí (Manušja) je najlepšou ríšou pre praktizovanie dharmy a má najväčší potenciál pre nastúpenie na karmickú náuku. Pre ríšu ľudí je charakteristické utrpenie, strach, hlad, smäd, staroba, choroba a smrť, ale aj potešenie a zrod nového života.
4. Ríša zvierat (Tirjagjoni) je prvá z troch nižších ríš. Zobrazuje kone, mýtických levov, zajace, kozy, srny, ovce a žirafy a zároveň je jedinou viditeľnou pre ríšu ľudí. Pre túto ríšu je charakteristický strach a nevedomosť. Utrpenie z útoku iných zvierat či ulovenie človekom.
5. Ríša hladných duchov (Préta) zobrazuje bytosti s veľkými nafúknutými hlavami, malými ústami, tenkými krkmi a nafúknutými bruchami od hladu. Nedokážu uspokojiť svoj hlad či smäd, ktorý ich sužuje počas celého života. Celý ich život je hľadaním potravy a vody, ktoré im spália krky.
6. Ríša pekla (Naraka) zobrazuje 2 typy pekiel: horúce a studené, v ktorých bytosti zažívajú ukrutné muky. Vyobrazenie ríše pekla zachytáva samotného Máru ako vládcu pekiel Jámu, démonov a pomocníkov, ktorých úlohou je mučenie a kľačiace nahé postavy čakajúce na ortieľ. Dôležité je aj zobrazenie váh, ktoré vážia dobré a zlé skutky, na základe ktorých budú bytosti zrodené vo vyššej alebo nižšej ríši.

Vonkajší okruh

Posledná vonkajšia vrstva zobrazuje tzv. podmienené vzťahy – Pratítjasamutpáda.

1. Avidjá – prvým zobrazením je slepec, ktorý symbolizuje nevedomosť.
2. Sanskára – zobrazenie hrnčiara symbolizujúce stálu aktivitu, bytosť aktívnu v sansáre.
3. Vidžňána – zobrazenie opice – vznik vedomia.
4. Námarúpa – muž na loďke symbolizuje telo a ducha, vznik telesnej formy.
5. Šadájatana – obydlie so 6 oknami – symbol zmyslov: 5 zmyslov a myseľ, na základe ktorých vzniká kontakt.
6. Sparša – súložiaci pár, ktorý symbolizuje kontakt so svetom, spojenie.
7. Védaná – muž so šípom v oku symbolizuje kontakt so svetom, túžbu a pocit bolesti a rozkoše.
8. Tršná – opilec s džbánom symbolizuje žiadostivosť, smäd po bytí vo svete.
9. Upádána – človek alebo opica trhajúca plody symbolizuje závislosť na sansáre.
10. Bhava – žena predstavujúca túžbu po pohlavnom styku symbolizuje nové vznikanie.
11. Džáti – rodiaca žena symbolizuje zrodenie.
12. Džarámana – zobrazuje človeka nesúceho mŕtvolu a symbolizuje chorobu, starobu a smrť.

Zdroje

• Segal R. A., Stručný úvod do teorie mýtu, ExOriente, Praha, 2017, s.159
• Williams P., Tribe A., Buddhistické myšlení: Úplné uvedení so indické tradice, ExOriente, 2011, s.301
• Bardo thödol, Tibetská kniha mrtvých, Argo, Praha, 2008, s.142
• Bělka L., Kolo života: jak buddhisté nahlížejí na svět?, Brno, 2014, s.37 – 65 Archivované 2020-05-31 na Wayback Machine

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bhavačakra