Preskočiť na obsah

Bitka pri Ankare

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka pri Ankare

Bitka pri Ankare na mughalskej ilustrácii.
Dátum 27. júl 1402
Miesto Ankara, Osmanská ríša (dnes Turecko)
Výsledok porážka osmanských vojsk
Protivníci
Tímúrovská ríša Osmanská ríša
Velitelia
Tímúr Bayezid I.

Bitka pri Ankare bola ozbrojenou potýčkou medzi vojskami osmanského sultána Bayezida I. a mongolského dobyvateľa Tímúra, ku ktorej došlo dňa 27. júla 1402 blízko Ankary.[1] Napriek tomu, že vojská mongolského emira Tímúra uštedrili armáde Osmanskej ríše takmer osudnú porážku, po ktorej zajali sultána Bayezida I., došlo k tomu, že práve Bayezidovi nástupcovia nadobudli opätovne stratené územia. Osmanskej ríši sa tak následne od polovice 15. storočia podarilo nadobudnúť význam svetovej mocnosti a ustavičnú hrozbu pre oblasť juhovýchodnej Európy.[2]

Predohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku to bol sultán Bayezid I. ako vládca Osmanskej ríše, ktorý stál na čele armády s cieľom uskutočňovania agresívnych vojenských ťažení. Práve to bol dôvod, prečo sa mu prischla prezývka „Blesk“ (tur. Yldirim).[3] V roku 1400 až 1401 sa však prejavila jeho silná ctižiadostivosť, v dôsledku ktorej žiadal mongolského emira Tímúr-i-Langa, aby mu jeden z jeho vazalov vzdal hold, čo znamenalo podriadenie.[4]

Epilóg boja a jeho dôsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

V období leta roku 1402 sa podarilo Tímúrovým vojenským oddielom uskutočniť mohutný ozbrojený vpád smerom do hlbokého vnútra územia Anatólie. Osmanský sultán Bayezid I. si však po kratšom čase jasne uvedomil, že má nebezpečného súpera priamo za vlastným chrbtom. Práve to bol dôvod, aby vydal svojím armádam povel k otočeniu. Mongolský emir Tímúr prikázal následne ovládnuť vodné zdroje, pričom práve týmto krokom donútil samotného sultána otočiť sa.[5] Dňa 27. júla roku 1402 došlo k ozbrojenému stretu znepriatelených armád pri meste Ankara.

Osmanská ríša sa tak rozpadla na niekoľko menších štátnych zväzkov. Víťazstvom vojsk Tímúra sa oddialil zánik Byzantskej ríše, ktorá bola zároveň do roku 1424 oslobodená od povinnosti platiť dane.[6]

Osmanský sultán Bayezid I. ako Tímúrov zajatec.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 177.
  2. ↑ TEEPLE, Bliss John. Kronika svetových dejín. 1. vyd. Batislava : Ikar, 2004. ISBN 80-551-0870-6. Chybné ISBN. S. 205.
  3. ↑ DORLING KINDERSLEY LIMITED. Velikáni vojen : Ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 73.
  4. ↑ SNOW, Peter. Dejiny sveta : Mapa za mapou. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2022. ISBN 978-80-551-7915-5. S. 121.
  5. ↑ DORLING KINDERSLEY LIMITED. Velikáni vojen : ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2023. ISBN 978-80-551-9000-6. S. 73.
  6. ↑ BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 177.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TEEPLE, John B. Kronika svetových dejín. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. ISBN 80-551-0870-6.
  • SNOW, Peter. Dejiny sveta : mapa za mapou. Preklad Barbora Andrezálová. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2022. 360 s. ISBN 978-80-551-7915-5.
  • Velikáni vojen : ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. Preklad Veronika Zitta. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2023. 360 s. ISBN 978-80-551-9000-6.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Ankare&oldid=8001728“