Blaine Brownell

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Blaine Erickson Brownell
americký architekt
Narodenie1972 (46 alebo 47 rokov)
New Jersey

Blaine Erickson Brownell (* 1972, New Jersey) je americký architekt, univerzitný profesor, stavebný poradca, výskumník v oblasti nových materiálov a autor publikácie Transmaterial.[1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Blaine Erickson Brownell sa narodil v roku 1972 v americkom štáte New Jersey. V rokoch 1988 – 1992 študoval na súkromnej Princeton University a v rokoch 1994 – 1998 absolvoval štúdium architektúry na Rice University v Texase. Počas štúdia sa zúčastnil viacerých výmenných študijných pobytov, ktoré mu pomohli v jeho ďalšej kariére. Ako účastník Fulbrightovho grantu sa dvakrát dostal do Japonska, kde v rokoch 1991 a 1997 pôsobil počas školy v rámci praxe ako architekt a interiérový dizajnér.[1]

Jones Plaza[upraviť | upraviť kód]

V roku 1999 bol ako čerstvý absolvent architektúry poverený úlohou týkajúcou sa výskumu v oblasti aplikácie nových, progresívnych materiálov do renovovanej podoby Jones Plaza v Houston´s Theatre District. Išlo o renováciu, ktorá si vyžadovala materiály nezaťažujúce životné prostredie a nekomplikované na údržbu, zároveň však funkčné a esteticky prijateľné.

V rámci výskumu narazil hneď od začiatku na problémy s nedostatkom informácií a skromnými vedomosťami niektorých dizajnérov a konštruktérov v oblasti nových materiálov, čo súviselo najmä so striktným pridržiavaním sa tradičných znalostí o stavebných materiáloch. Preto začal Brownell tvoriť sumár inovatívnych nových materiálov, ktorý on sám nazýva „veľmi skromným projektom“.

Transmaterial[upraviť | upraviť kód]

Od začiatku Brownell zamýšľal koncipovať publikáciu ako jednoduchú príručku, ktorá by bola súčasťou odborných knižníc pre architektov, študentov a dokonca pre laikov. Jeho kolegovia, vydavateľ a v konečnom dôsledku aj samotný Brownell sa zhodli na tom, že kniha by mala byť malá, prenosná a cenovo dostupná. Stránky knihy sa nápadne podobajú stránkam na webových portáloch transstudio.com a transmaterial.net, ktoré sú tvorené takisto na základe Brownellovych výskumov. Tieto webové stránky sa stali strediskom zbierky informácií o nových inovatívnych materiáloch a produktoch.
Brownellovi sa nakoniec podarilo zoradiť viac ako 1000 materiálových produktov tak na internete, ako aj na stránkach jeho publikácie Transmaterial, ktorá vyšla vo vydavateľstve Princeton Architectural Press (2006 a 2008).[2]

Alley24, Seattle[upraviť | upraviť kód]

Alley 24 bol projekt americkej spoločnosti NBBJ. Pozostáva z dvoch budov a je jedným z prvých projektov, ktorý je podriadený pravidlám U.S. Green Building Council's Leadership o energii a ekologickom dizajne.

Brownell a Andrew McCune viedli tím projektantov, ktorý navrhol zaujímavú fasádu z materiálu Richlite, napustenú kaučukom, a interiér vo veľkej miere pozostávajúci z doplnkov využívajúcich ako hlavný materiál papier. Výhody Richlite sú v tom, že nepotrebuje pracnú úpravu, je odolný a môže byť ešte vo výrobe nasekaný na presné časti. Pozostáva z organických zložiek. V tomto projekte bol prvýkrát využitý vo veľkej miere, konkrétne na 180 dieloch fasády.

University Center Office Building, Seattle[upraviť | upraviť kód]

Budova postavená nad pôvodnými podzemnými garážami, ktoré patria firme predávajúcej autá značky Chevrolet a Mazda.

Zámer spoločnosti NBBJ vychádzal z požiadavky prepojiť históriu miesta s navrhovaným charakterom materiálovej bázy budovy. Brownell to dosiahol použitím fasády pozostávajúcej zo skla viacerých typov, farebných kovových panelov a LED osvetlenia v úrovni terénu. Konštrukčným materiálom kovových fasádnych panelov, zasklenia, stien a dokonca podláh sa stal recyklovaný kompozit z áut, pneumatík a plastov.
Projekt sa stretol s kladnými ohlasmi u klienta aj samotnej univerzity.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Záujem Blaina Brownella o nové materiály hraničí s posadnutosťou: „Je to jedna z najväčších výziev, ktorým architektúra a staviteľstvo kedy čelili.“ Brownell tvrdí, že za posledných 15 rokov bolo vytvorených viac materiálov, ako v celej predchádzajúcej histórii staviteľstva. „Kým prvá vlna naštudovaných materiálov bola zmapovaná na základe ich technických výhod, v súčasnosti je primárnym stimulom ich ekologickosť“, tvrdí.

Blaine Brownell sa venuje aj tvorbe odborných článkov, ktoré publikoval vo viac ako tucte dizajnérskych, ekonomických a vedeckých magazínov. V rokoch 2006 – 2007 sa v rámci Fulbrightovho spoločenstva dostal opäť do Japonska, kde sa venoval výskumu súčasných japonských materiálových inovácií na Tokyo University of Science. Architektonicky tvorí najmä na území USA, prípadne Japonska.

V roku 2008 pracoval 11 mesiacov ako hosťujúci profesor na University of Michigan. V súčasnosti pokračuje vo svojom výskume nových materiálov a zároveň vyučuje na University of Minnesota.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Blaine Brownell [online]. amazon.com, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.
  2. BROWNELL, Blaine. Transmaterial : A Catalog of Materials That Redefine Our Physical Environment. New York : Princeton Architectural Press, 2006. 237 s. ISBN 978-1-56898-563-3.