Blatenské kniežatstvo
Blatenské kniežatstvo (iné názvy: Panónske kniežatstvo, Zadunajské kniežatstvo, Pribinovo kniežatstvo) bolo slovanské kniežatstvo, ktoré sa v polovici 9. storočia rozprestieralo medzi Drávou na juhu, Dunajom na východe, Štajerským Hradcom (Graz) na západe a približne Vesprémom na severe. Podľa novších názorov sem patrilo aj územie medzi Rábom (Györom) a Klosterneuburgom (za Viedňou).
Vzniklo okolo roku 839, keď ho východofranský kráľ Ľudovít II. Nemec daroval do léna Pribinovi, ktorý predtým absolvoval strastiplnú cestu po strednej Európe, potom ako ho roku 833 aj s družinou vyhnal Mojmír I. z Nitry. Roku 847 Pribina kniežatstvo dostal do osobnej dedičnej držby, čím bolo vyčlenené z Korutánskej marky. Pribina tu založil svoje sídlo na Blatnohrade a postavil v kniežatstve rad kostolov.
Kniežatstvo sa skladalo z:
- Blatenského grófstva (Blatenska) – medzi Vesprémom a Drávou
- Ptujského grófstva (Ptujska) – okolie mesta Ptuj
- Dudlebského grófstva (Dudlebska) – zhruba medzi Grazom a Blatnohradom
- pravdepodobne aj: (bývalého) Etgarovho kniežatstva – zhruba medzi Kysekom (Kőszeg v Maďarsku) a Klosterneuburgom
Za vlády Pribinovho syna Koceľa bolo strediskom slovienskej vzdelanosti. Zaniklo po Koceľovej smrti v roku 876, kedy sa opäť stalo súčasťou Korutánskej marky. V roku 884 panónsku časť dobyla Veľká Morava, v roku 894 sa aj tá však opäť stala súčasťou Východofranskej ríše. V roku 896 Východní Frankovia (Nemci) dali územie (prinajmenšom panónsku časť) do léna/správy slovanskému princovi Braslavovi, ale o pár rokov neskôr, roku 901 panónsku časť dobyli starí Maďari, ktorí ukončili aj zvyšky slovanskej správy. Ďalšie dejiny územia sú dejinami Uhorska a Rakúska.