Brtníctvo
Brtníctvo alebo lesné včelárstvo alebo lesné včelárenie je starobylý spôsob získavania včelích produktov, najmä medu zo špeciálnych prírodných alebo umelých dutín stromov (tzv. brtov) človekom. Brtníctvo patrí k najstarším spôsobom obživy, je však zároveň aj chovom včiel, nie tak cieleným a rozsiahlym ako chov domácich včiel, ale najmä pokiaľ ide o súčasné brtnícke metódy, náročným a veľmi špecializovaným.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Branie medu od divých včiel uskutočňoval človek v dejinách rôznym spôsobom, podmieneným prostredím, kde si včely stavali plásty. Mohli to byť diery v zemi, jaskyne, dutiny, kmene, koruny stromov, ale aj ľudské obydlia. Práve duté kmene stromov, v ktorých si stavali včely svoje hniezda, teda tzv. "brty", sú predmetom brtníctva.
Len na území Slovenska je brtníctvo historicky doložené od 5. storočia. Slovanom bolo vlastné, aj pre krajinné prostredie ktoré osídľovali, a med a iné včelie produkty takto získavané boli v stredoveku vývozným artiklom Slovanov. Veľký rozkvet však brtníctvo zaznamenalo aj v novoveku. V jednotlivých krajinách upravovali brtnícku činnosť zákony, brtníci zakladali cechy s vlastnými artikulami, volili cechmajstra, do 19. storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. Brtníci mali dokonca v lesoch svoje vlastné revíre. V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe len na južnom Urale v Baškirsku, začína sa však opäť obnovovať aj inde.
Opis a postupy[upraviť | upraviť zdroj]
Brte sa hľadali hlboko v lesoch a nielen hľadali, ale aj úmyselne dlabali. Keďže včelie hniezda v brtiach sú väčšinou od seba dosť vzdialené, ich obchôdzka trvá 8 až 9 hodín. V blízkosti stromov s prirodzenými brtiami sa vyhľadávali vhodné stromy pre vydlabanie nových brtov, pre budúce včelstvá. Brtnícke stromy sú borovica, dub, menej brest, hrab, javor, jaseň, buk, lipa, jedľa, 100 až 300-ročné silné a vysoké jedince, so širokým kmeňom. Okrem včelárskych potrieb, sú zaužívané základné drevorubačské nástroje, nástroje na dlabanie, príp. laná a lezecká výstroj. Včely sa do novovytvorených dutín mohli lákať na med, lekvár, rastlinné prípravky, ktoré zároveň slúžili ako vábnička pre zistenie smeru ich letu. Zber medu sa uskutočňoval raz do roka v čase hlavnej znášky, teda približne cez leto, výnimočne však a historicky najmä v neskoršom novoveku aj dva razy, pričom vždy bolo prvoradé včelám zanechať dostatok medu pre ich vlastnú potrebu. Úloha brtníka spočívala aj v ochrane brtu a včelstva; na zimu otvory podľa potreby upchal, aby včelstvo mohlo prezimovať. Výsledkom usilovnosti včiel a práce brtníka bol potom brtnícky med a brtnícky vosk.