Bruder Klaus Kapelle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bruder Klaus Kapelle

Bruder Klaus Kapelle je poľná kaplnka pri mestečku Mechernich-Wachendorf. Bola vysvetená poludnajšou sviatočnou bohoslužbou v sobotu 19. mája 2007. Jej autorom je švajčiarsky architekt Peter Zumthor. Zasvätená je svätému Mikulášovi z Flü, prezývaného v regióne „Bruder Klaus“ (brat Mikuláš, vysvätený 1947, patrón Švajčiarska žijúci na tomto území v 15. storočí).

Kaplnka stojí vo voľnej krajine, doslova v poli. Provokuje svojou formou aj materiálom. Z diaľky pôsobí ako odmietavý monolit, v ktorom by málokto hľadal kaplnku. Pri približovaní sa objekt mení na sústavu za sebou nasledujúcich pravidelných aj nepravidelných kubusov zodpovedajúcich jej pôdorysu v tvare nepravidelného päťuholníka. Zo severovýchodu upúta pozorovateľa ako dvíhajúci štíhly kváder.

Z vonka minimalistická kaplnka vo farbe červené okru pripomína skôr betónové silo. Dvanásť metrov vysoký drsný monolit bol vytvorený z pohľadového betónu. Vrstvy betónu evokujú rast a ich škáry vstupujú do dialógu s líniou horizontu. Ešte heterogénnejšie pôsobí nerovnomerná piesková farebnosť spôsobená postupným vysychaním betónu. Korešponduje s farebnou škálou kameňov, ktoré v hojnej miere pokrývajú okolitú zem. Že ide o sakrálnu stavbu prezrádza iba kríž umiestený nad trojuholníkovým vstupom, ktorý bol vykrojený do mohutného telesa. Do povrchu vnútorných stien sa premietla štruktúra debnenia 112 smrekových kmeňov. Tie dali vo vnútri vznik jedinej miestnosti slúžiacej k bohoslužbám. Celý priestor sa postupne zužuje a na vrchu je zakončený priezorom otvoreným k nebi.

Na stavbe pracovali ľudia z okolia a čo v najväčšej miere boli používané staré a osvedčené miestne pracovné postupy. Každých 24 hodín pribudla jedna polmetrová betónová vrstva. Po vytvrdnutí betónu boli smrekové kmene zapálené a ponechané pozvoľna vyhorieť. Vnútorné steny sú začiernené ohňom, ktorý tu tlel po celé dva týždne. Keď oheň vyhasol, ostal po kmeňoch len ich negatívny odtlačok v betóne. Do otvoroch po tyčiach, ktoré spojovali debnenie, sú z vnútornej strany nasadené sklenené banky fúkané tradičným spôsobom. Výsledkom je magická čierna dutina. Pri vstupe do dverí na návštevníka padne zo šera úzkosť, ale počas pár krokov po podlahe z liateho olova sa obavy rozplynú a kdesi v hornej časti sa objaví svetlo dopadajúce z výšky 12 metrov. Vnútorné vybavenie je rovnako jednoduché – prostá drevená lavica a voľne na štíhlom podstavci umiestená bronzová hlava ženy od sochára Hansa Josphsohna.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]