Budhistická filozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Budhistická filozofia je náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu. Jedným zo základných učení sú nasledujúce štyri vznešené pravdy.

1. Celý ľudský život je utrpením, pretože všetko je pominuteľné. V oblasti nami uchopiteľného niet nijakého pevného prazákladu, nijaká substancia, všetko je iba dianie; neexistuje ani nijaké substanciálne ja. Opätovné zrodenie nespočíva v návrate tej istej pozemskej osobnosti, ale v prísnej kauzálnej súvislosti ovládajúcej prechod od jednej existencie k druhej i prechod medzi stavmi tej istej existencie.

2. Pôvodcom utrpenia je túžba a nevedomosť. Utrpenie sa podrobne opisuje v učení o dvanásťstupňovom kauzálnom nexe. Predpokladom staroby a smrti je zrodenie. Zrodenie je ale len vtedy, keď je vznikanie. Vznikanie má opäť svoju podmienku – pochopenie, pretože bez pochopenia zmyslového sveta by bol život smerujúci k novému zrodeniu nemožný. Pochopenie sa však deje len na základe túžby alebo žiadostivosti. Žiadostivosť sa živí vnímaním. To je zapríčinené stykom zmyslov s vecami. Zmysly majú svoj predpoklad meno a tvar, ktoré sa tvoria, keď je vedomie rodiaceho sa človeka počaté v matke. Nové vedomie je ďalším pôsobením tvarovania predchádzajúceho vedomia. Tieto tvarovania majú však svoju príčinu v nevedomosti. Treba teda zrušiť túto nevedomosť, čím sa zrušia medzipríčiny i posledný účinok – utrpenie.

3. Koniec utrpenia vyplýva z bezozvyškového zrušenia túžby. Iba čiastočné zrušenie túžby vedie k nebeskej alebo pozemskej existencii, z ktorých môže byť dosiahnutý posledný stupeň – nirvána. Tento stav však môže nastať aj pred smrťou, ak plameň žiadostivosti celkom vyhasne. Nirvána nie je ničota, lež úplné odpútanie sa od všetkého pominuteľného a strastiplného. Čo je mimo tohto negatívneho určenia, nemožno povedať vzhľadom na to, že prekračuje všetku skúsenosť a každý pojem. Názorné vylíčenia, ktoré sa pokúšajú prispôsobiť rozumeniu širších vrstiev, exponujú nirvánu často ako rajský stav.

4. Cestou k tomuto cieľu je osemstupňová cesta, ktorá obsahuje etické a meditatívne požiadavky ako joga. Na vrchole etických požiadaviek, ktoré nie sú samoúčelom, ale prostriedkom na odbúranie prekážok duchovného vzostupu, stojí šetrenie všetkého živého činom, slovom a myšlienkou.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.