Preskočiť na obsah

Bulharská akadémia vied (centrálna budova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Centrálna budova
Bulharskej akadémie vied
(Централната сграда
на Българска академия на науките)
budova
pohľad na centrálnu časť budovy z východu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Rajón Sredec
Súradnice 42°41′40″S 23°19′55″V / 42,69444°S 23,33194°V / 42.69444; 23.33194
Autor Jakob Heinrich Mayer
(najstaršia časť budovy),
Petka Momčilov
(prvé rozšírenie budovy),
Jordan Jordanov a Sava Ovčarov
(druhé rozšírenie budovy)
Vznik 1892 – 1893
Rozšírenia 1907,
1925 – 1928
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Využitie sídlo Bulharskej akadémie vied
Wikimedia Commons: Bulgarian Academy of Sciences (headquarters)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Centrálna budova Bulharskej akadémie vied (bulh. Централната сграда на Българска академия на наукитеCentralnata sgrada na Bălgarska akademija na naukite)[1] je hlavná budova Bulharskej akadémie vied, ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5] Kultúrna pamiatka národného významu.[4][5][1]

Ďalšie názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba je známa aj ako ako Budova Bulharskej akadémie vied (bulh. Сградата на Българска академия на наукитеSgradata na Bălgarska akademija na naukite),[4] alebo len Bulharská akadémia vied (bulh. Българска академия на наукитеBălgarska akademija na naukite),[1][3] prípadne pod jej pôvodným názvom Bulharská literárna spoločnosť (bulh. Българско книжовно дружествоBălgarsko knižovno družestvo).[1][4]

Budova leží v centrálnej časti Sofie[4][5] v rajóne Sredec[5] na bulváre „Car Osvoboditel“ (bulh. булевард „Цар Освободител“buleverad „Car Osvoboditel“, doslova bulvár cára Osloboditeľa)[5][4][3] č. 1[5][4][3] na mieste kde sa bulvár križuje s námestím „Narodno săbranie“ (bulh. площад „Народно събрание“ploštad „Narodno săbranie“, doslova námestie Národné zhromaždenie[4]

Počiatky dejín budovy siahajú do mája 1883, kedy sofijská mestská obecná správa darovala lokalitu v centrálnej časti mesta na výstavbu budovy sídla Bulharskej literárnej spoločnosti, ktorá bola priamym predchodcom dnešnej Bulharskej akadémie vied.[3] Základný kameň budovy bol položený v roku 1890.[1] Samotná výstavba prebehla prevažne v roku 1892.[1][3] a bola ukončená v priebehu roku 1893.[3][2] Prvým obyvateľom budovy, nebola Bulharská literárna spoločnosť, v budove sa najskôr usídlilo vtedajšie ministerstvo vnútra a samotná Bulharská literárna spoločnosť sa nakoniec do budovy nasťahovala podstatne neskôr.[3]

Budova bola dvakrát rekonštruovaná a rozširovaná.[3] Prvá prestavba spojená s rozšírením budovy sa uskutočnila v roku 1907.[3] Druhá prestavba pri ktorej bola k areálu v severnej časti pristavená nová budova[1][3] a v centrálnej časti prednej fasády budovy bol postavený monumentálny hlavný vchod[3] sa uskutočnila v rokoch[1][3] 1925[1] – 1928.[1][3][2]

V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4]

V súčasnosti je budova sídlom centrálneho sekretariátu Bulharskej akadémie vied, ako aj sídlom prezidenta Bulharskej akadémie vied a v budove sa nachádzajú taktiež Centrálna knižnica Bulharskej akadémie vied a vedecký archív.[1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná centrálna časť budovy bola postavená podľa projektu švajčiarskeho architekta Heinricha Mayera.[1][3][2] Prvá prestavba a rozširovanie budovy sa uskutočnili podľa projektu architekta Petka Momčilova,[3] autormi projektu druhej prestavby boli architekti Jordan Jordanov a Sava Ovčarov.[1][3][2]

Nad hlavný vchod do budovy je vo vrchnej časti ukončený trojuholníkovým frontónom, ktorý je dekorovaný ozdobnou kartušou vnútri ktorej sa nachádzajú sošky muža a ženy. Ozdobný frontón zhotovil Kiril Šivarov podľa projektu Michajla Paraščuka.[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][5][1]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Štatút bol potvrdený aj v roku 1998 Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská a historická hodnota budovy.[4][5] Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Sgradata na Bălgarska akademija na naukite (bulh. Сградата на Българска академия на науките, doslova Budova Bulharskej akadémie vied).[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 119. (bulharsky)
  2. a b c d e STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 129. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 276 – 278. (bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]