Bunková teória
Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání

Matthias Jakob Schleiden (1804–1881)

Theodor Schwann (1810–1882)
Bunková teória je vedecká teória, ktorá je jedným zo základných kameňov biológie. Rozvoj tejto teórie bol umožnený vďaka pokrokom v mikroskopii. Odkazuje sa na myšlienku, že bunky sú základnou jednotkou štruktúry každej živej bytosti. Hovorí, že nové bunky sú tvorené inými existujúcimi bunkami a že bunka je základnou jednotkou štruktúry, funkcie a organizácie vo všetkých živých organizmoch
Podľa bunkovej teórie:
- základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií
- každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky (Omnis cellula e cellula - Každá bunka z bunky )
- Každá bunka má cytoplazmu a jadro aspoň v jednom vývinovom štádiu života
História[upraviť | upraviť zdroj]
Bunkovú teóriu formulovali v roku 1838 nezávisle od seba nemecký botanik Matthias Jakob Schleiden, objaviteľ jadierka a nemecký zoológ Theodor Schwann. Obidvaja prírodovedci tak dali vedecký základ rozvoju cytológie.