Bunková teória
Vzhled
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0a/PSM_V22_D156_Matthias_Jacob_Schleiden.jpg/220px-PSM_V22_D156_Matthias_Jacob_Schleiden.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/02/Schwann_Theodore.jpg/220px-Schwann_Theodore.jpg)
Bunková teória je vedecká teória, ktorá je jedným zo základných kameňov biológie. Rozvoj tejto teórie bol umožnený vďaka pokrokom v mikroskopii. Odkazuje sa na myšlienku, že bunky sú základnou jednotkou štruktúry každej živej bytosti. Hovorí, že nové bunky sú tvorené inými existujúcimi bunkami a že bunka je základnou jednotkou štruktúry, funkcie a organizácie vo všetkých živých organizmoch
Podľa bunkovej teórie:
- základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií
- každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky (Omnis cellula e cellula - Každá bunka z bunky)
- Každá bunka má cytoplazmu a jadro aspoň v jednom vývinovom štádiu života
História
[upraviť | upraviť zdroj]Bunkovú teóriu formulovali v roku 1838 nezávisle od seba nemecký botanik Matthias Jakob Schleiden, objaviteľ jadierka a nemecký zoológ Theodor Schwann. Obidvaja prírodovedci tak dali vedecký základ rozvoju cytológie.