Burgundská vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Burgundská vojna bol konflikt v rokoch 14741477, ktorý sa skončil zánikom Burgundského vojvodstva.

Vojna sa začala povstaním v Alsasku, ktoré sa postavilo proti burgundskej okupácii. Proti Burgundsku sa krátko nato vytvorila silná opozícia Švajčiarskeho spolku (boli v ňom združené kantóny), ktoré sa spojilo s Tirolským vojvodstvom. K nim sa vzápätí pridal aj večný rival Burgundska Francúzsko.

Burgundský vojvoda Karol Smelý sa po strate Alsaska snažil získať Kolín, čo sa mu nepodarilo. Pokúšal sa však klásť prekážky svojim protivníkom. Francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XI. chcel zamedziť spojenectvo s Anglickom, Kastílskom a Aragónskom a od cisára Fridricha III. chcel žiadať povýšenie Burgundska na kráľovstvo za sobáš jeho dcéry so synom Fridricha III., Maximiliánom. Karolovi Smelému sa ale nedarilo v bojoch proti Švajčiarskemu spolku a roku 1477 v bitke pri Nancy zomrel. Jeho smrťou prestalo Burgundsko existovať. Ešte v tomto roku sa Maximilián oženil s dcérou Karola Smelého Máriou, a tým sa Habsburgovci stali dedičmi Burgundska.

Sobášom sa začali roztržky medzi Francúzskom a Maximiliánom, ktoré sa skončili až roku 1493 uzatvorením Senilského mieru. Francúzsko uznalo Maximiliánovi I. dedičstvo Burgundska, ktoré si do Francúzskej revolúcie zachovalo autonómne postavenie.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BUDAJ, M. 2013. Dejiny sveta od A po Z. Bratislava 2013. ISBN 978-80-07-02138-9