Buson Josa
| Buson Josa (与謝蕪村 jap. Josa Buson), Josa Taniguči - detské meno[1] | |
 Buson Josa | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Jahantei II., Šunsei, Čókó |
| Narodenie | 1716 |
| Kema, provincia Seccu, dnes prefektúra Osaka, Japonsko | |
| Úmrtie | 17. január 1784 |
| Kjóto, Japonsko | |
| Národnosť | japonská |
| Zamestnanie | básnik, maliar, kaligraf |
| Manželka | meno neznáme |
| Deti | 1 dcéra |
| Dielo | |
| Žánre | haiku, renga, haiga, haibun |
| Obdobie | Edo |
| Témy | príroda |
| Literárne hnutie | vlastná škola |
| Významné práce | Juben jugi 1771 |
| Ovplyvnený |
|
| Ovplyvnil |
|
| Odkazy | |
 | Buson Josa (multimediálne súbory na commons) |
Buson Josa (jap. 与謝蕪村 – Josa Buson), rodným detským menom Josa Taniguči (* 1716 Kema, provincia Seccu Japonsko – † 17. január 1784, Kjóto) bol japonský básnik a maliar tvoriaci v období Edo v žánri haiku a haiga. Jeho diela sú zaradené do japonského pokladu národného umenia.
Život a dielo
Pochádzal z roľníckej rodiny. V Osake patril k vplyvnej skupine takzvaných literátov (jap. 文人 – bundžin), ktorú viedol Kenkadó Kimura (1736 – 1802), syn osackého výrobcu saké. Členovia skupiny ovládali čínštinu a japončinu slovom aj písmom, obe literatúry a výtvarné umenie.[2] Z Osaky sa presťahoval do mesta Edo (dnešné Tokio), kde začal ako 20-ročný mladík kariéru mnícha a básnika. Tu začal maľovať ovplyvnený čínskou literátskou maľbou (čín. 文人画 – wen-žen chua). Jeho haiku učiteľom a tútorom bol Hadžin Hajano (1676 – 1742). Buson vniesol do čínskeho štýlu maľby japonskú krajinu a život, štýl však zachoval čínsky, tento druh japonskej maľby sa začal nazývať bundžinga (jap. 文人画).
Po skone učiteľa sa odsťahoval do provincie Šimósa (dnes prefektúra Ibaraki)). Rovnako ako jeho vzor, básnik Bašó Macuo, cestoval po vnútrozemí Japonska a písal cestovný denník - haibun, ktorý uverejnil v roku 1744. V roku 1751 sa usadil v meste Kjóto ako básnik a maliar.[2] Používal viacero pseudonymov. Založil vlastnú básnickú školu a maliarske štúdio v Kjóto. Tvoril v žánri haiku a renga.
Okolo roku 1760 sa oženil a mal jednu dcéru. Keď sa v roku 1776 vydala, Buson ukončil manželstvo a otvoril si školu s názvom „Bašóan“ na počesť svojho učiteľa Bašóa Macua. Okrem toho v roku 1770 založil maliarsky ateliér a začal používať pseudonym Jahantei na počesť svojho prvého učiteľa. V rokoch 1772-1787 publikoval zbierky básní haiku a renku, ako Sedem zbierok (jap. Šičibu šú) alebo Odlesky na snehu (jap. Sono jukikage).[2]
Buson Josa tiež maľoval v štýle nanga a haiga. Používal viaceré maliarske pseudonymy: Čókó, Šain, Šunsei.[1]
Referencie
- ↑ a b Slovník japonské literatury, Vlasta Winkelhoferová, nakladat. Libri, rok 2008, str.130-131, ISBN 978-80-7277-373-2
- ↑ a b c ŠVARCOVÁ, Zdenka. Japonská literatura 712-1868. [s.l.] : Karolinum, 2005. ISBN 80-246-0999-1. S. 186.
Pozri aj
Externé odkazy
- Buson Josa na Asianart newspaper (po anglicky)
- Buson Josa - Životopis (po anglicky)
- Buson Josa - Biografia (po anglicky)
- Britannica - heslo Buson Josa (po anglicky)
- Encyclopedia Larousse - Buson Josa (po francúzsky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yosa Buson na anglickej Wikipédii.