Bábur
| Bábur | |
| zakladateľ a prvý cisár Mogulskej ríše | |
 idealizovaný portrét Bábura, 1. polovica 17. storočia | |
| Rod. meno | Záhir ud-Dín Muhammad Bábur |
|---|---|
| Štát pôsob. | Afganistan, Bangladéš, India, Pakistan |
| Narodenie | 23. február 1483 Andižan, Tímúrovská ríša |
| Úmrtie | 5. január 1530 (46 rokov) Ágra, Mughalská ríša |
| Národnosť | indická |
| Známy vďaka | založenie Mogulskej ríše |
| Deti | Humájún |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Bábur (plné texty diel autora) |
| Commons |  Bábur |
Bábur, vlastným menom Záhir ud-Dín Muhammad Bábur (* 23. február 1483, Andižan, Tímúrovská ríša – † 5. január 1530, Ágra, Mughalská ríša) bol známy ako priamy potomok turko-mongolského dobyvateľa a vodcu Tímúra a zároveň zakladateľom ale aj prvým vládcom Mogulskej ríši v Indii, ktorej vládol až do svojho skonu v roku 1530.[1]
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Bábur pochádzal z potomstva turko-mongolského vládcu Tímúra. Pôvodne stál na čele kmeňa turkestantských Mongolov a to v kniežatstve Fergana na území Strednej Ázie. Odtiaľ bol o čosi neskôr vytlačený tamojšími uzbeckými kmeňmi.[2]:218 V dôsledku tejto udalosti sa po čase stal veliteľom potulnej skupiny bojovníkov, ktorej cieľom bolo nájsť iné územie pre vládu nad novým impériom.[1]:98
Expanzie a nová ríša
[upraviť | upraviť zdroj]Počiatočné ťaženia a výpravy Bábura sa uskutočnili v roku 1504. Mesto využil ako základňu pre zorganizovanie útoku proti svojmu rivalovi Lódímu ako dillíjskému sultánovi.[3]:176 Vtedy sa mogulským bojovníkom podarilo dobyť mesto Kábul a založiť tak kráľovstvo na území terajšieho Afganistanu.[2]:218 Jeho ambície však stále znamenali opätovne získať oblasť Fergany a mať v područí znovu vládu nad Samarkandom[1]:98. V roku 1515 sa Báburovi ako kráľovi z Kábulu podarilo uskutočniť vpád do severnej Indie.[4]:274 O čosi neskôr, v roku 1519 bol však Bábur dosť sklamaný z ťažení na území Strednej Ázie, v dôsledku čoho sa zameral dobyvačné plány smerom na juh Indického subkontinentu.[1]:98 V roku 1526 sa došlo k ozbrojenému stretu medzi vojskom mogulského panovníka Bábura na jednej strane a dillíjského sultána Ibrahíma Šáha Lódího na strane druhej pri Pánípate. Bitka sa skončila zničením armád sultána z Dillí.[4]:276 Mogulská armáda, ktorej sila predstavovala 12 000 vojakov, napokon dobyla územie Dillíjského sultanátu ako najsilnejšej ríše v Indii.[2]:218
O rok neskôr nasledovalo jeho vojenské víťazstvo nad kmeňom Rádžputov v bitke pri meste Khanua. Po skončení boja tak Bábur skoncoval s najväčším oponentom na území severnej Indie. Vrcholom Báburových vojenských výprav v duchu rozširovania jeho moci bolo v roku 1529 dobytie Bengálska a Biharu, kde jeho armády úspešne zvíťazili nad afganskými vojvodcami blízko rieky Gagra. Dôsledkom tejto expanzie sa tak Báburovo územie pod jeho vládou rozprestieralo od mesta Kábul po Bengálsko.[4]:276 Báburove vojenské víťazstvá v jeho ťaženiach boli známe vďaka tomu, že viedol veľké manévrovanie, dohliadal na disciplínu a dôvtipným spôsobom využíval delostrelectvo.[1]:98
Báburova armádna a technická podpora
[upraviť | upraviť zdroj]Bábur a jeho súkmeňovci boli moslimského vyznania. Počas výprav, ktoré viedol, boli jeho vojaci zásobovaní zo strany Osmanskej ríše. Báburovi vojaci uprednostňovali v boji kone, ktoré mali rýchlejší pohyb na rozdiel od pomalých indický slonov. Práve to bol dôvod, prečo úspešne víťazil v bojovom poli paradoxne proti silnejšej indickej armáde.[2]:218
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Bábur (vľavo), turko-mongolský dobyvateľ Tímúr a Humájún ako Báburov syn na kresbe z Perzie. -
Bitka pri Pánípate v roku 1526. Kresba zo 16. storočia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Velikáni vojen : ilustrované dejiny vojska od veliteľov po bojovníkov prvej línie. Preklad Veronika Zitta. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2023. 360 s. ISBN 978-80-551-9000-6.
- ↑ a b c d Encyklopédia histórie sveta : [úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva. Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. 496 s. ISBN 978-80-7360-897-2.
- ↑ Dejiny sveta : mapa za mapou. Preklad Barbora Andrezálová. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2022. 360 s. ISBN 978-80-551-7915-5.
- ↑ a b c TEEPLE, John B. Kronika svetových dejín. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. ISBN 80-551-0870-6.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bábur
