Celulárna rádiová sieť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vrchol stožiaru s anténnym systémom základňovej stanice

Celulárna čiže bunková rádiová sieť je rádiová telekomunikačná sieť, v ktorej komunikáciu v rozľahlejšej geografickej oblasti zabezpečuje množstvo základňových staníc, ktoré svojím dosahom vytvárajú sústavu vzájomne sa prekrývajúcich pomerne malých buniek. Názov celulárnej pochádza z latinského slova "Celula" čiže bunka.

Vďaka použitiu rádiových vĺn nie sú jednotlivé stanice viazané na miesta, kde končí komunikačné vedenie, preto hovoríme o mobilných staniciach. Spojenie jednotlivých buniek poskytuje rádiové pokrytie väčšej geografickej oblasti. To umožňuje, aby väčšie množstvo prenosných staníc (napr. Mobilné telefóny, pagery, a pod.) Mohlo komunikovať spolu navzájom s pevnými stanicami a telefónmi kdekoľvek v sieti, prostredníctvom základňových staníc, aj keď sa niektoré z mobilných staníc počas vysielania pohybujú medzi bunkami.

Každá bunka celulárnej siete je obsluhovaná vysielačom a prijímačom, ktoré pokrývajú určité územie, ktorý nadväzuje na územie pokryté inými bunkami (vysielačmi). Mobility management siete vhodným spôsobom automaticky prepája mobilného účastníka medzi jednotlivými bunkami, aby mohol používať služby siete bez potreby manuálneho prepínania a výberu jednotlivých vysielačov. Celulárnej rádiovej siete sa používajú pre prenos hovorov a dát a je možné ich ďalej deliť na verejné (napr. Siete mobilných telefónov) a neverejné (firemné siete, polícia, atď.).

V Česku bola ako prvá verejná celulárnu sieť sprevádzkovaná sieť NMT 450 firmy Eurotel v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia. V súčasnej dobe sa prevádzkujú siete GSM, UMTS, CDMA a v neverejných službách potom systémy na báze MATRA, TETRA, TETRAPOL, MPT1327, SmartNet a ďalšie.

Celulárne systémy pracujú frekvenciách od 300 MHz do cca 3 GHz.

Štruktúra mobilnej siete 2.5G

Bunkové siete majú nasledujúce výhody oproti iným riešeniam:

  • Sú dostatočne flexibilné, aby používali vlastnosti a funkcie dostupné vo väčšine verejných aj privátnych sietí
  • Väčšia kapacita
  • Menší potrebný vysielací výkon
  • Väčšiu oblasť pokrytia
  • Obmedzené rušenie inými signálmi

Príklad jednoduchého bunkového systém, ktorý je predchodcom mobilných telefónnych sietí je rádiový systém používaný taxislužbou. Spoločnosť prevádzkujúca taxislužbu má niekoľko vysielačov rozmiestnených po meste, ktoré môžu komunikovať spolu navzájom.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]