Centuriálny snem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Centuriálny snem alebo stotinový snem (po latinsky comitia centuriata) bolo ľudové zhromaždenie v antickom Ríme, v ktorom sa ľudia schádzali vojensky organizovaní do stotín podľa veľkosti majetku (centuriae).

Jeho zriadenie sa pripisuje šiestemu rímskemu kráľovi Serviovi Tulliovi v polovici 6. storočia pred Kr., jeho obdobou bolo zavedenie majetkového cenzu aténskym politikom Solónom v roku 594/593 pred Kr. Týchto stotín bolo 193, z toho 98 stotín tvorili jazdci (equites) a 1. (majetková) trieda, 95 – ostatní občania. Pretože majetní občania mali nadpolovičnú väčšinu hlasov, zabezpečili si politickú moc a rozhodovanie v štáte.

Na stotinovom sneme sa volili najvyšší rímski úradníci – konzul, prétor a cenzor, prijímali sa zákony, rozhodovola sa o mieri a o vojne. V súdnictve pôsobilo toto zhromaždenie ako odvolací súd pre rímskych občanov, ktorí mali právo odvolať sa proti rozhodnutiu úradníka najmä pri hrdelných trestoch (ius provocationis).

Význam stotinového snemu trval prakticky počas celého obdobia rímskej republiky (509 pred Kr. – 1. stor. pred Kr.), jeho význam čiastočne zatlačili rozhodnutia plebejského snemu (contio plebis).