Charron, Girardot et Voigt 1906
| Charron, Girardot et Voigt 1906 | |
|---|---|
 Charron, Girardot et Voigt 1906 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 3 až 4 (vodič, veliteľ, strelec, v prípade potreby mechanik) |
| Dĺžka | 4,8 m |
| Šírka | 1,7 m |
| Výška | 2,4 m |
| Hmotnosť | 3 000 kg |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 4,5 mm |
| Hlavná zbraň | 6,5 mm guľomet Hotchkiss |
| Sekundárne zbrane | - |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | benzínový motor Charron (30 k) |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | 42 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 100 km |
| Priechodnosť | |
Charron, Girardot et Voigt 1906 bol druhý (po prototype Charron, Girardot et Voigt 1902) obrnený automobil francúzskeho výrobcu Charron, Girardot et Voigt. Podobne ako jeho predchodca, vznikol na základe požiadavky zahraničného záujemcu, ktorým bola opäť ruská cárska armáda. Tej táto potreba vyplynula z analýzy rusko-japonskej vojny.
Charron 1906 bol 3 tony vážiaci, štvorkolesový automobil jednoduchej konštrukcie so 4,5 mm hrubým pancierom, ktorý chránil vodiča i bojový priestor. Poháňal ho benzínový motor s výkonom 30 hp. Predné okná bolo možné v bojovom nasadení chrániť pancierovými okenicami. V zadnej časti sa nachádzala otočná veža so skoseným predkom, vyzbrojená guľometom Hotchkiss kalibru 6,5 mm. Posádku tvorili 3 až 4 ľudia.
Prototyp bol prevezený do Petrohradu a náročne skúšaný. Skúškam síce vyhovel, no zlá ekonomická situácia cárskeho Ruska po prehranej vojne nakoniec väčší kontrakt znemožnila. Vozidlo bolo vyrobené pravdepodobne iba v niekoľkých kusoch.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Pejčoch Ivo: Obrněná technika 13 - První světová válka, vydavateľ Svět křídel, Cheb, 2014. ISBN 978-80-87567-45-6