Preskočiť na obsah

Chasut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Chasut (staroeg. ḫ3swwt) alebo Chaset, neskôr aj Xois (starogr. Ξόις[1], [2] Ξόης[3], rovnako lat.), dnes Sachá, je staroegyptské mesto ležiace približne uprostred delty Nílu. Bolo hlavným mestom 6. dolnoegyptského nomu.

Nachádzalo sa na ostrove vytvorenom Sebennytským a Fatnitským ramenom Nílu. Patrilo do Sebennytského nomu a neskôr bolo hlavným mestom vlastného, Xioského nomu.

Podľa Manehta pozostávala 14. dynastia, predchádzajúca na egyptskom tróne Hyksósov, zo 76 xoiských kráľov. Zdá sa, že pre svoju ťažko prístupnú polohu v močiaroch medzi dvoma pretínajúcimi sa ramenami rieky dokázala prečkať hyksósku nadvládu Egypta v nezávislosti alebo aspoň iba Hyksósom odvádzal poplatky.

Podľa niektorých geografov je Chasut totožný s Herodotovým Pepermisom. Champollion stotožnil ruiny Chasutu s dnešnou Sachou (Sakkrou), čo je arabské synonymum pre koptské a staroegyptské pomenovanie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strab. 17, 1, 19,
  2. Ptolem. 4, 5, 50
  3. Stef. s.v.