Chemicko-tepelné spracovanie kovov a zliatin
 |
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Chemicko-tepelné spracovanie kovov a zliatin je proces, pri ktorom sa mení chemické zloženie materiálu. Do spracovávaného materiálu sa pri vhodnej teplote dodáva vhodný prvok. Zmena prebieha v pevnom skupenstve materiálu.
Chemicko-tepelné spracovanie ocele[upraviť | upraviť zdroj]
Podstatou chemicko-tepelného spracovania ocele je zmena chemického zloženia jej povrchu. Zmenou sa dosiahne zlepšenie vlastností povrchu súčiastky: zvýšenie tvrdosti, zvýšenie odolnosti proti opotrebovaniu, otlačeniu, únave, korózii či vysokým teplotám. Zmena prebieha difúziou vhodného prvku do povrchu ocele, kde sa v oceli rozpustia, alebo vytvoria zlúčeniny.
Základné postupy chemicko-tepelného spracovania ocele sú:
- cementovanie
- nitridovanie
- difúzne hliníkovanie (alitovanie)
- inchrómovanie
- difúzne zinkovanie (šerardovanie)
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |