Chlpatá opica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Chlpatá opica (angl. The Hairy Ape), ktorá nesie podtitul „Komédia o stredovekom a modernom živote v ôsmich scénach“ je divadelná dráma o odcudzení, individualistickej revolte a anarchistických postojoch s prenikavým sociálnym obsahom, ktorú v roku 1922 napísal Eugene O’Neill.

Je obrazom človeka, ktorý nedokáže nájsť svoje miesto v spoločnosti a v živote, a tak svoj život končí v smrteľnom objatí obrovskej gorily. Hlavný hrdina, brutálny, nemysliaci robotník známy ako Yanke (pravé meno je Bob Smith), hľadá vo svete pocit spolupatričnosti. Keď ho bohatá dcéra priemyselníka v oceliarskom podniku nazve „špinavou beštiou“, Yank prechádza krízou identity. Opúšťa loď a putuje do Manhattanu, len aby zistil, že nepatrí nikam. Nakoniec vidí spriaznenú bytosť v gorile, v ktorej náručí aj umiera.

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Yanke - pracuje na zaoceánskej lodi ako kurič. Hra nadväzuje na jeho hľadanie pocitu spolupatričnosti v modernej priemyselnej spoločnosti. Yanke, ktorého skutočné meno je Bob Smith, sa narodil v New Yorku a bol vychovaný v rodine, ktorá patrila do sociálne nižšej triedy. Je postavou statný, no má určité problémy s myslením, čo je v hre umocnené špeciálnym jazykom.
  • Mildred Douglasová - krehká, no dosť impulzívna dvadsaťročná dcéra majiteľa oceliarskej firmy Nazareth. Mildred sa teší vďaka bohatstvu všetkým výsadám života, nikdy skutočne nepracovala a nemala pocit, že by jej v živote niečo chýbalo. V snahe pochopiť chudobnejšie triedy robí projekt v rámci štúdia sociológie na univerzite.
  • Mildredina teta - obézna aristokratická žena stredného veku, ktorá silno kritizuje Mildredino zapojenie do projektu.
  • Paddy - starý Ír, ktorý pracuje s Yankeom ako kurič na palube zaoceánskeho parníka. Je známy opilec, no nezastáva názor, že kuriči sú nútení robiť otrockú prácu. Spomína na dni, keď pracoval na lodi Clipper, kde muži boli voľní.
  • Long – ďalší kurič na palube zaoceánskeho parníka, ktorý hlása myšlienky marxizmu. S ním odchádza Yanke do New Yorku, aby zistil, že všetci ľudia z vyššej spoločnosti sú rovnakí.

Scéna[upraviť | upraviť zdroj]

Hra je rozdelená do 8 scén. 1. scéna sa odohráva na prove výletnej lodi, na mieste určenom na spanie. Yank a ostatní kuriči počas plavby z New Yorku na palube pijú a spievajú. Ako sa tak zdá, Yank je lídrom skupiny. S ďalším mužom na palube vtipkuje o myslení. Yank v opitosti opakuje, aby ho nerušili keď rozmýšľa (tink – namiesto think). Muži potom posmešne pokrikujú heslo „Pi - nemysli!“ Ďalšími spomínanými postavami v tejto scéne sú Long a Paddy – skoro stále opitý Ír.

2. scéna sa odohráva na hornej palube, kde sa Mildred Douglasová (bohaté dievča) a jej teta zhovárajú. Takmer neustále sa dohadujú. Mildred pracovala s chudobnými v manhattanskej štvrti Lower East Side a chce svoje projekty rozšíriž aj do Európy. Mildredina teta nechápe, prečo má svoje služby poskytovať v medzinárodnom meradle a hovorí jej, že jej práca dáva pocítiť chudobným, že sú ešte chudobnejší. Mildred čaká na druhého inžiniera, aby ju vzal dole do kotolne. Mildred mu zaklamala, že má súhlas od otca, prezidenta podniku Nazareth ocel. Vstupuje do kotolne oblečená v bielych šatách, ktoré si pred vstupom odmietla prezliecť.

3. scéna sa odohráva v kotolni. Yanke a ostatní kuriči sú pyšní na svoju prácu. Keď Mildred príde na návštevu kotolne, začuje Yankea ako nadáva. Keď sa otočí a ona ho uvidí, tak ho v šoku nazve špinavou beštiou (filthy beast) a zomdlie do náručia inžiniera.

4. scéna sa taktiež odohráva na lodi. Yanke je vo veľkej depresii. Ostatní chlapi sa mu vysmievajú a napodobňujú scénu, v ktorej ho nazvala špinavým zvieraťom. Paddy mu dokonca povedal, že Mildred sa na neho pozerala tak, ako by bol veľká chlpatá opica. Yank to nevydrží a vyráža smerom k dverám nájsť Mildred, zadrží ho však ďalší spolupracovník.

5. scéna je scénou odchodu Yankea a Longa na 5. Avenue v New Yorku. Long chce ukázať Yankeovi, že všetci ľudia z vyššej triedy sú takí ako Mildred. Yank sa snaží pútať pozornosť na seba tým, že vráža do ostatných ľudí. Nakoniec Yanka zatýkajú, pretože obťažoval istého pána, ktorý kvôli nemu nestihol autobus. Yank je uväznený na ostrove Blackwell.

6. scéna sa koná vo väznici na ostrove Blackwell. Yanke sa tam rozpráva s väzňom, ktorý mu dáva článok o priemyselných pracovníkoch sveta. Radí mu, že ak sa chce dostať k Mildred a do podniku jej otca, musí sa pripojiť k skupine priemyselných pracovníkov. Yanke sa snaží uniknúť z väzenia a vypáči mreže na svojej cele, no strážnik mu útek prekazí.

7. scéna sa koná v miestnej pobočke Industrial Workers of World ( I. W. W.), do ktorého prichádza Yanke mesiac po prepustení. Nanešťastie ho z úradu vykážu a vyhodia na ulicu potom, čo si myslia, že je politický špión.

8. scéna sa koná v ZOO, presnejšie v pavilóne s opicami, kam sa Yanke uchýlil po tom, čo ho vyhodili z úradu. Je totálne zdrvený, snaží sa rozprávať s opicou, u ktorej hľadá odpoveď na otázku kam patrí, kde je jeho miesto pod slnkom. Totálne vysilený životom a beznádejným hľadaním svojho miesta v živote umiera v klietke s opicou. Aspoň naposledy niekomu patril.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredníctvom Chlpatej opice zobrazuje O´Neill sociálny záujem o utláčaných ľudí priemyselnej robotníckej triedy. Cez hru chcel demonštrovať svoje jasné presvedčenie, že kapitalistický systém prenasleduje pracujúceho človeka. O´Neill je veľmi kritický voči socialistickému hnutiu, ktoré nedokáže naplniť individuálne potreby a riešiť špecifické problémy jedinca. Priemyselné prostredie je prezentované ako toxické a neľudské. Do protikladu stavia svet bohatých, v ktorom dominuje povrchnosť a výdobytky techniky. Yanke je tiež interpretovaný ako zástupca človeka, s ktorým lomcuje neblahý duševný stav a pocit vedomia, že nepatrí do žiadnej sociálnej skupiny. Časté sú pocity izolovanosti, beznádeje a jediným vykúpením z tohto trápenia je smrť.