Chrám Kristovho narodenia (Riga)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 56°57′14.09″S 24°6′55.97″V / 56,9539139°S 24,1155472°V / 56.9539139; 24.1155472

Katedrála Kristovho narodenia v Rige
Pohľad na katedrálu

Chrám Kristovho narodenia (rus. Хри́сторожде́ственский кафедра́льный собо́р, lot. Kristus Piedzimšanas pareizticīgo katedrāle) je hlavným katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi v lotyšskom hlavnom meste Riga. Nachádza sa neďaleko pamätníka lotyšskej nezávislosti, ktorí poznajú turisti pod názvom Milda.

História

Chrám bol vybudovaný z iniciatívy gubernátora P. Bagrationa pre potreby rozrastajúcej sa pravoslávnej komunity v meste Riga, ktorá bol strediskom gubernie a významným ruským baltským prístavom. Stavba sa realizovala v rokoch 1876 až 1884. Chrám bol postavený v novobyzantskom architektonickom štýle. Kupola chrámu sa vznáša do výšky 40 metrov. Počas nemeckej okupácie v čase prvej svetovej vojny (1917 - 1918) bola katedrála pravoslávnej cirkvi odobratá a prevzala ju evanjelická cirkev augsburského vyznania. Pravoslávnym veriacim sa chrám vrátil v roku 1921 a konali sa v ňom bohoslužby v ruskom a v lotyšskom jazyku. V roku 1961 komunisti chrám zatvorili a v jeho priestoroch zriadili planetárium.

Súčasnosť

Po obnovení nezávislosti Lotyšska v roku 1991 bol chrám opäť vrátený pravoslávnym veriacim a začali sa v ňom konať pravoslávne bohoslužby. V roku 2000 dostala katedrála nový ikonostas, ktorý chrámu daroval I. Malyškov, ktorého rodina pochádzala z Lotyšska.

Iné projekty

Externé odkazy