Christopher Marlowe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Christopher Marlowe
anglický básnik, prozaik, dramatik a politik
anglický básnik, prozaik, dramatik a politik
Narodenie 6. február 1564
Canterbury, Anglicko
Úmrtie 30. máj 1593 (29 rokov)
Deptford, Anglicko
Podpis Christopher Marlowe, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Christopher Marlowe
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Christopher Marlowe

Christopher Marlowe (* 6. február 1564, Canterbury – † 30. máj 1593, Deptford, dnes súčasť Londýna) bol anglický básnik a dramatik, Shakespeareov predchodca, jeden zo zakladateľov slávnej éry alžbetínskej drámy.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom obuvníka. Strednú školu vychodil v rodnom meste, od roku 1581 študoval vďaka štipendiu od canterburského arcibiskupa na univerzite v Cambridge. Tu v roku 1587 získal titul majstra (magistra). Po roku 1587 býval v Londýne, kde bol populárny ako dramatik. Je isté, že od polovice 80-tych rokov pracoval aj pre vládnu tajnú službu ako agent. Na jej pokyn sledoval činnosť anglickej katolíckej opozície v emigrácii (vo Francúzsku a v Nizozemsku).[1]

Pre svoju slobodomyseľnosť, pravdepodobnú homosexuálnu orientáciu a neviazaný spôsob života mal opakovane problémy s úradmi. Jeho náboženské presvedčenie bolo veľmi vlažné, viaceré jeho vyjadrenia možno hodnotiť ako ateistické. Stretával sa s ďalšími intelektuálmi, tvoriami tzv. "Školu noci" (School of Night), ktorej členom bol aj Walter Raleigh. Členovia tohto krúžku otvorene diskutovali o najnovších filozofických názoroch, vedeckých teóriách, ako aj o náboženských otázkach.

V máji 1593 bol vyšetrovaný Štátnou radou pre jeho protináboženské vyjadrenia. Do väzenia ho priviedli udania jeho dvoch priateľov: Thomasa Kyda a Richarda Bainesa. Ešte pred skončením vyšetrovania však Marlowe zomrel v krčmovej bitke. Keďže jeho vrah (istý Ingram Frizer) a ďalší dvaja účastníci bitky boli tiež špióni, bádatelia sa domnievajú, že táto bitka mohla byť aj zinscenovaná tajnou políciou s cieľom Marlowa fyzicky odstrániť. Dôvody pre túto vraždu ostávajú neznáme.[2]

Marlowe ako prvý dramatik použil vo svojej dráme Doktor Faustus stredovekú legendu o zmluve doktora Fausta s diablom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Tragedy of Dido, Queen of Carthage (1592)
  • Tamburlaine the Great (časť 1&2) (1587)
  • The Jew of Malta (1592)
  • The Massacre at Paris (1593)
  • Edward II (1593) - slov. Eduard II. (1962)
  • The Tragical History of Life and Death of Doctor John Faustus (1601) - slov. Doktor Faustus (1984)

Lyrika[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Viac: Marlove: "Velké zúčtování v malém pokoji". In: VOLKMAN, Ernest: Dějiny špionáže : tajný svět špionů, vyzvědačů a rozvědčíků od starověku až do doby po 11. září. Praha : Fortuna Libri, 2008, s. 54 – 55.
  2. VOLKMAN, Ernest: Dějiny špionáže : tajný svět špionů, vyzvědačů a rozvědčíků od starověku až do doby po 11. září. Praha : Fortuna Libri, 2008, s. 55. Rovnako aj: Slovník spisovatelů : Anglická literatura. PROCHÁZKA, M.  –  STŘÍBRNÝ, Z. (eds.) Praha : Libri, 2003 (2. vyd.), s. 501.