Chromatografia na tenkej vrstve

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozdelené zložky čierneho atramentu pomocou TLC

Chromatografia na tenkej vrstve (skratka TLC z angl. Thin Layer Chormatography) je chromatografická technika používaná na separáciu neprchavých zmesí. TLC sa vykonáva na doštičke (platničke) zo skla, plastu alebo na hliníkovej fólií, ktorá je pokrytá tenkou vrstvou adsorbujúceho materiálu, zvyčajne silica gélu, oxidu hlinitého alebo celulózou. Táto vrstva adsorbentu je známa ako stacionárna fáza.

Tenkovrstvová chromatografia má oproti papierovej určité prednosti, väčšia účinnosť separácie a jej kratší čas. 

Prevádzanie[upraviť | upraviť zdroj]

Roztok vzorky sa nanesie na označené miesto blízko okraja (2-3 cm) a nazýva sa štart. Vrstva sa týmto okrajom ponorí do pohyblivej fázy vo vyvíjacej nádobe. Pohyblivá fáza, čo je zvyčajne zmes organických rozpúšťadiel, sa kapilárnymi silami nasáva a unáša so sebou aj separované látky. Zložky zmesi postupujú vrstvou rôznymi rýchlosťami. Tenká vrstva (alebo papier) s rozdelenými zložkami zmesi sa nazýva chromatogram. Vzdialenosť medzi štartom a miestom, pokiaľ sa nám nasala mobilná fáza sa čelo.

Pre každú vytvorenú škvrnu možno vypočítať retardačný (retenčný) faktor RF:

a — vzdialenosť škvrny od štartu
b — vzdialenosť čela mobilnej fázy od štartu

Hodnota retardačného faktora je pri rovnakých podmienkach (teplota, rozpúšťadlo atď.) reprodukovateľná a slúži na identifikáciu zložiek v zmesi.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]