Civilná ochrana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Medzinárodný znak civilnej ochrany schválený prvým protokolom z roku 1977, ktorý doplňoval Ženevskú konvenciu z roku 1949.

Civilná ochrana (od r. 1951 do februára 1994 civilná obrana[1][2]; skr. CO), v súčasnom zákone nazývaná presnejšie civilná ochrana obyvateľstva [3], je podľa súčasného slovenského zákona (t.j. od roku 1994) "systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí"[3]. Tento termín okrem toho často zahŕňa aj organizácie a inštitúcie vykonávajúce tieto úlohy a opatrenia.[4]. Súčasný slovenský zákon explicitne stotožňuje názvy civilná obrana a civilná ochrana, keďže uvádza, že ak sa v iných právnych predpisoch používajú slová civilná obrana, rozumie sa tým civilná ochrana.[3]

Staršia, užšia definícia[upraviť | upraviť kód]

Podľa predchádzajúceho (česko-)slovenského zákona (zák. č. 40/1961), ktorý v inkriminovanej časti platil do februára 1994, bola "civilná obrana" definovaná oveľa užšie než dnes, konkrétne takto: "Civilná obrana ako súčasť obrany republiky zahrňuje opatrenia na zabezpečenie ochrany a obrany obyvateľstva pred následkami nepriateľských vzdušných útokov, na vytvorenie podmienok pre plynulý chod hospodárskeho života pri nepriateľských vzdušných útokoch a na odstraňovanie následkov týchto útokov."[5]

Encyklopédia Slovenska z roku 1977 uvádza takúto podobnú definíciu "civilnej obrany": "ochrana obyvateľstva a národného hospodárstva pred následkami nepriateľských útokov".[6]

Podobná užšia definícia dodnes platí napríklad v Nemecku.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Civilná ochrana sa začala rozvíjať začiatkom 20. a v priebehu 30. rokov 20. storočia. Významne ju urýchlil rozvoj vojenského a predovšetkým bombardovacieho letectva, ktorý spôsobil počas druhej svetovej vojny veľké ohrozenie civilného obyvateľstva i v hlbokom tyle bojujúcich armád[6]. Neskôr sa rozvíjala v dôsledku možnosti použitia zbraní hromadného ničenia, predovšetkým jadrových zbraní, tiež ako ochrana pri únikoch nebezpečných látok, priemyselných nehodách a živelných pohromách. Opatrenia a postupy civilnej ochrany boli organizované na všetkých úrovniach spoločnosti v mestách, dedinách, závodoch, školách, úradoch a podobne. Vytvárali sa aj objektové útvary, ktorých cieľom bola ochrana obytných domov, škôl či závodov.[7] Od prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia sa civilná ochrana prestala sústreďovať na obranu pred vojenskými útokmi, ale zamerala sa na ochranu pred katastrofami a havarijnými situáciami vo všeobecnosti.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky (znenie platné do feb. 1994)
  2. https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okresny_urad_rimavska_sobota/odbor_krizoveho_riadenia/Priprava_na_CO_2013_Pomocka.pdf
  3. a b c zákon č. 42/1994
  4. Civilná ochrana - Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, [cit. 2010-06-18]. Dostupné online.
  5. zák. č. 40/1961
  6. a b Veľký, J. a kolektív, 1978, Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 329
  7. Bartoň, J., Bajer, M., Majsner, K., Chlup, M., 1962, Branná príprava. Naše vojsko, Praha, s. 99

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]