Civilná ochrana
Civilná ochrana (od r. 1951 do februára 1994 civilná obrana[1][2]; skr. CO), v súčasnom zákone nazývaná presnejšie civilná ochrana obyvateľstva [3], je podľa súčasného slovenského zákona (t.j. od roku 1994) „systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí“[3]. Tento termín okrem toho často zahŕňa aj organizácie a inštitúcie vykonávajúce tieto úlohy a opatrenia.[4]. Súčasný slovenský zákon explicitne stotožňuje názvy civilná obrana a civilná ochrana, keďže uvádza, že ak sa v iných právnych predpisoch používajú slová civilná obrana, rozumie sa tým civilná ochrana.[3]
Staršia, užšia definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa predchádzajúceho (česko-)slovenského zákona (zák. č. 40/1961), ktorý v inkriminovanej časti platil do februára 1994, bola "civilná obrana" definovaná oveľa užšie než dnes, konkrétne takto: „Civilná obrana ako súčasť obrany republiky zahrňuje opatrenia na zabezpečenie ochrany a obrany obyvateľstva pred následkami nepriateľských vzdušných útokov, na vytvorenie podmienok pre plynulý chod hospodárskeho života pri nepriateľských vzdušných útokoch a na odstraňovanie následkov týchto útokov.“[5]
Encyklopédia Slovenska z roku 1977 uvádza takúto podobnú definíciu civilnej obrany: „ochrana obyvateľstva a národného hospodárstva pred následkami nepriateľských útokov“.[6]
Podobná užšia definícia dodnes platí napríklad v Nemecku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Civilná ochrana sa začala rozvíjať začiatkom 20. a v priebehu 30. rokov 20. storočia. Významne ju urýchlil rozvoj vojenského a predovšetkým bombardovacieho letectva, ktorý spôsobil počas druhej svetovej vojny veľké ohrozenie civilného obyvateľstva i v hlbokom tyle bojujúcich armád[6]. Neskôr sa rozvíjala v dôsledku možnosti použitia zbraní hromadného ničenia, predovšetkým jadrových zbraní, tiež ako ochrana pri únikoch nebezpečných látok, priemyselných nehodách a živelných pohromách. Opatrenia a postupy civilnej ochrany boli organizované na všetkých úrovniach spoločnosti v mestách, dedinách, závodoch, školách, úradoch a podobne. Vytvárali sa aj objektové útvary, ktorých cieľom bola ochrana obytných domov, škôl či závodov.[7] Od prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia sa civilná ochrana prestala sústreďovať na obranu pred vojenskými útokmi, ale zamerala sa na ochranu pred katastrofami a havarijnými situáciami vo všeobecnosti.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky (znenie platné do feb. 1994)
- ↑ Príprava na civilnú ochranu - Pomôcka - základný informačný materiál pre prípravu obyvateľstva, zamestnancov, osôb prevzatých do starostlivosti na sebaochranu a vzájomnú pomoc (POSVP) [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1994-01-27, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online.
- ↑ Civilná ochrana - Slovenská terminologická databáza [online]. data.juls.savba.sk, [cit. 2010-06-18]. Dostupné online.
- ↑ Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1961-04-18, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1978, Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 329
- ↑ Bartoň, J., Bajer, M., Majsner, K., Chlup, M., 1962, Branná príprava. Naše vojsko, Praha, s. 99
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Civilná ochrana
