Crowdsourcing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Crowdsourcing je novotvar na označenie spôsobu deľby práce, pri ktorom sa úloha obvykle vykonávaná zamestnancom alebo konktraktorom v rámci outsourcingu zadá bližšie nešpecifikovanej skupine ľudí ako všeobecná výzva. Napríklad sa verejnosť vyzve na spoluprácu pri vývoji novej technológie, uskutočnení dizajnérskej úlohy, zdokonalení algoritmu alebo pri pomoci so zachytením, roztriedením a analýzou veľkého objemu dát.

Termín sa stal populárnym vďaka autorom kníh a novinárom venujúcim sa oblasti podnikania, ktorí takto označovali trend pôsobenia masovej spolupráce, ktorá umožňuje využitie technológií Web 2.0 na dosahovanie podnikateľských zámerov. Termín aj k nemu zodpovedajúce obchodné modely čelia kontroverzii a kritike.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo "crowdsourcing" prvýkrát použil Jeff Howe v jún 2006 v článku pre Wired Magazine. Aj keď ide o nový termín, príklady crowdsourcingových projektov sa uskutočňovali už v 18. storočí. V roku 1714 britská vláda ponúkla verejnú odmenu za vyriešenie úlohy súvisiacej so zemepisnou dĺžkou. V 19. storočí bol napísaný Oxford English Dictionary aj vďaka miliónom útržkov papiera s príspevkami od verejnosti. V súčasnosti sa používa internet na zverejňovanie a spravovanie crowdsourcingových projektov.

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých prípadoch je práca dobre ohodnotená. V iných prípadoch je odmenou uznanie alebo intelektuálne zadosťučinenie. V crowdsourcingu môžu riešenia vytvárať amatéri alebo dobrovoľníci pracujúci vo voľnom čase, alebo malé podniky, ktoré nie sú dosť známe na iniciovanie organizácie.

Výhody crowdsourcingu:

  • problémy môžu byť vyriešené s pomerne nízkymi nákladmi
  • platí sa za výsledok
  • organizácia môže zachytiť širší rozsah talentov než ten, ktorý si sama môže dovoliť zamestnať

Rozdiel medzi crowdsourcingom a obyčajným outsourcingom je v tom, že úloha alebo problém sú zadané verejnosti, nie inej organizácii. Rozdiel medzi crowdsourcingom a open source je v tom, že open source tvorba je kooperatívna činnosť iniciovaná a dobrovoľne vykonávaná verejnosťou. V crowdsourcingu je činnosť iniciovaná zákazníkom a práca môže byť vykonaná jednotlivcom alebo skupinou.

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Etické, spoločenské a hospodárske dôsledky crowdsourcingu sú predmetom širokej diskusie. Napríklad autor kníh a mediálny kritik Douglas Rushkoff v rozhovore pre Wired News vyjadril rozpoltenosť termínu a jeho dôsledkov. Zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales je takisto kritikom termínu.

Niektoré správy sa zameriavajú na negatívne dôsledky crowsourcingu na majiteľov podnikov, čiastočne v súvislosti s tým, že projekt uskutočnený cez crowdsourcing môže niekedy skončiť s vyššími nákladmi ako projekt uskutočnený cez tradičný outsourcing.

Niektoré nástrahy crowdsourcingu:

  • Dodatočné náklady na dotiahnutie projektu do prijateľnej podoby.
  • Zvýšená pravdepodobnosť, že projekt zlyhá z dôvodov ako napr. nedostatok finančnej motivácie, malý počet zúčastnených, nižšia kvalita práce, nedostatok osobnej zainteresovanosti pre projekt, globálne jazykové bariéry alebo zložitá správa veľkého projektu.
  • Mzda pod trhovou hodnotou alebo žiadna mzda. S crowdsourcingom sa často spájajú barterové dohody.
  • Žiadne písané zmuvy, dohody o neposkytovaní informácií alebo zamestnanecké zmluvy.
  • Ťažkosti s udržaním pracovných vzťahov s crowsourcing pracovníkmi počas trvania projektu.