Zobrazenie zdroja stránky Curaçao

{{Infobox štát
| Celý názov = Curaçao
| 2. pád názvu = Curaçaa
| Vlajka = Flag of Curaçao.svg
| Znak = Coat of arms of Curaçao.svg
| Poloha = Curacao Location.png
| Motto = 
| Hymna = ''Himno di Kòrsou''
| Dlhý miestny názov = Land Curaçao ([[holandčina|hol.]])
| Krátky miestny názov = Curaçao ([[holandčina|hol.]])
| Hlavné mesto = [[Willemstad]]
| ŠírkaSt = 12
| ŠírkaMin = 7
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 68
| DĺžkaMin = 56
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Willemstad]]
| Úradné jazyky = [[holandčina]], [[papiamento]]
| Štátne zriadenie = konštituentná krajina<br />[[Holandsko (kráľovstvo)|Holandského kráľovstva]]
| Funkcie politických predstaviteľov = <br />[[Kráľ (panovník)|Kráľ]]<br />Guvernér<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Viliam Alexander]]<br />Lucille George-Wout<br />Eugene Rhuggenaath
| Vznik = [[10. október]] [[2010]] (rozdelenie Holandských Antíl)
| Susedia = žiadny (ostrovný štát)
| Rozloha = 444
| Poradie rozloha = 
| Rozloha vody = –
| Percento vody = 
| Odhad počtu obyvateľov = 158 986
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2016
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 
| Hustota obyvateľstva = 358
| Poradie hustota = 
| HDP = 3,1 mld.
| Rok HDP = 2012
| Poradie HDP = 184
| HDP na hlavu = 20 020
| Poradie HDP na hlavu = 46
| HDI = 0,811
| Rok HDI = 2012
| Poradie (HDI) = ?
| Kategória HDI = <span style="color:#090;">vysoký rozvoj</span>
| Mena = [[antilský gulden]]
| Kód meny = ANG
| Časové pásmo = [[AST]]
| UTC posun = -4
| Letný čas = ''bez zmeny''
| UTC posun leto = -4
| Medzinárodný kód = CW
| Kód motorových vozidiel = 
| Internetová doména = [[.cw]], [[.an]]
| Smerové telefónne číslo = 599 9
| Poznámky = 
}}
'''Curaçao''' je ostrov pri pobreží [[Venezuela|Venezuely]], jedna z krajín [[Holandsko (kráľovstvo)|Holandského kráľovstva]]. Spolu s ostrovmi [[Aruba]] a [[Bonaire]] tvorí tzv. ABC ostrovy [[Záveterné ostrovy|Záveterných ostrovov]] a je súčasťou [[Malé Antily|Malých Antíl]].

Hoci sa tu bežne hovorí [[papiamento]]m, po [[angličtina|anglicky]] a [[španielčina|španielsky]], úradným jazykom je [[holandčina]].

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok [[UNESCO]]. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený [[pontónový most]], alebo jedna z najstarších [[synagóga|synagóg]] na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.

== Dejiny ==
[[Súbor:The_colorful_buildings_of_the_Handelskade_in_Willemstad,_Curaçao.jpg|vľavo|náhľad|Hlavné mesto [[Willemstad]]]]
Pôvodní obyvatelia Curaçao boli americkí [[Indián]]i menom [[Arawak]]. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej [[Alonso de Ojeda|Alonsom de Ojeda]] v roku [[1499]]. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako [[ovčie kiahne|kiahne]] a [[osýpky]] zavedené Španielmi. Ostrov obsadili [[Holandsko|Holanďania]] v roku [[1634]]. [[Holandská západoindická spoločnosť]] založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj [[pirát]]stvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom [[otrokárstvo|obchode s otrokmi]]. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.
 
Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curaçao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.
 
== Referendá o nezávislosti ==
Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje [[referendum]] o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:
* tesné väzby s Holandskom
* zostať v spoločenstve Holandských Antíl
* [[samospráva]] ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
* [[nezávislosť]] (plná štátna nezávislosť)

Výsledky referend:

{| class="wikitable"

!width=40|Ostrov!!Dátum referenda!!Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom!!Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách!!Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ.!!Hlasovanie za nezávislosť!!Referencie
|-
|[[Sint Maarten]]||[[22. júna]] [[2000]]||11,6 %||3,7 %||69,9 %||14,2 %||<ref>{{cite web | author = Bureau for Constitutional Affairs - St. Maarten | title = Referendum Comparison | url = http://constiburosxm.org/content/view/32/44/ | accessdate = 2008-01-30 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071207221139/http://constiburosxm.org/content/view/32/44/ | archivedate = 2007-12-07 }}</ref>
|-
|[[Bonaire]]||[[10. septembra]] [[2004]]||59,0 %||15,9 %||24,1 %||<1 %||<ref>{{cite web | author = Kley, Brigitte | title = Results Referendum | publisher =  Bonaire Talk  | url = http://www.bonairetalk.com/newsgroup/messages/36/180624.html | accessdate = 2007-02-02 }}</ref>
|-
|[[Saba]]||[[5. novembra]] [[2004]]||86,05 %||13,18 %||-||<1 %||<ref>{{cite web | author = Saba Tourist Bureau | title = Referendum on the Constitutional Future of Saba 2004 | url = http://www.sabatourism.com/communitynews269.html | accessdate = 2007-02-02 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20061230222921/http://www.sabatourism.com/communitynews269.html | archivedate = 2006-12-30 }}</ref>
|-
|'''Curaçao'''||[[8. apríla]] [[2005]]||23 %||-||68 %||5 %||<ref name="carib">{{cite web | author =  van den Berg, Stephanie | title =  Curacao votes for more autonomy | date = 2005-04-11   | publisher =  Caribbean Net News    | url = http://www.caribbeannetnews.com/2005/04/11/autonomy.shtml | accessdate = 2007-02-02 }}</ref>
|-
|[[Sint Eustatius]]||[[8. apríla]] [[2005]]||20 %||76 %||-||1 %||<ref name="carib"/>
|}

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, [[Aruba|Aruby]], Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.
[[Súbor:Punda_otrabanda.jpg|center|700px]]
V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne [[autonómia|autonómny]] štatút a má vlastnú [[vlajka|vlajku]], [[znak]], [[vláda|vládu]] a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Curaçao}}


{{Holandské kráľovstvo}}
{{Karibik}}

[[Kategória:Curaçao| ]]
[[Kategória:Holandské Antily|*]]
[[Kategória:Ostrovy Holandska]]
[[Kategória:Karibské ostrovy]]
[[Kategória:Karibské štáty]]