Curieho teplota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Curieho teplota alebo nesprávne Curieho bod[1] (Tc) je charakteristická vlastnosť feromagnetických a piezoelektrických látok, ktorú opísal francúzsky fyzik Pierre Curie. Nad Curieovou teplotou stráca látka svoje feromagnetické (či piezoelektrické) vlastnosti.

Feromagnetické materiály[upraviť | upraviť zdroj]

Vo feromagnetickej látke sú elementárne dipóly usporiadané do tzv. domén a domény svojím usporiadaním tvoria vlastné magnetické pole látky - magnetizáciu. Pri teplote vyššej než Curieho je pravidelnosť usporiadania narušená a pri chaotickom rozložení magnetických momentov už látka nevykazuje feromagnetické vlastnosti. K tejto zmene dochádza skokovo, analogicky so zmenou skupenstva, ide teda o príklad fázového prechodu. Napr. železo má Curieho teplotu 768° C.

Curieho teplota rôznych feromagnetických materiálov:

Látka Curieho teplota (° C)
Železo (Fe) 768
Kobalt (Co) 1130
Nikel (Ni) 358
Oxid železitý (Fe2O3) 622

Rovnaké správanie sa prejavuje u feroelektrických látok (pri „feroelektrickej“ Curieho teplote mizne spontánne usporiadanosť elektrických dipólov feroelektrika).

Piezoelektrické materiály[upraviť | upraviť zdroj]

Analogicky dochádza v piezoelektrických látkach pri nadkritické teplote k narušeniu vnútorného usporiadania nábojov, čo má za následok stratu spontánnej polarizácie látky a teda aj piezoelektrických vlastností. Opäť ide o fázový prechod a kritická teplota sa nazýva Curieho.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O terminologickej úrovni Malej slovenskej encyklopédie [online]. Kultúra slova (JÚĽŠ SAV), 1994, [cit. 2015-01-05]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Curieova teplota na českej Wikipédii.