Dógen Zendži

	希玄 Dógen Zendži
	Dógen Zendži
Štát pôsob.	Japonsko
Narodenie	19 január 1200; Provincia Otokuni, Japonsko
Úmrtie	22 september 1253; Kjóto, Japonsko
Národnosť	Japonská
Známy vďaka	Zen-Budhizmus, Škola Sótó
Odkazy
Commons	Dógen Zendži
	Biografický portál

Dógen Zendži (道元禅師; 19 január 1200 – 22 september 1253) bol japonský zenový majster, ktorý do Japonska priniesol z Číny učenie Sótó. Vo svojej škole bol významnou postavou japonského náboženstva a filozofie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v šľachtickej rodine v Kjóte. Pravdepodobne bol nelegitímnym synom Kogy Mičičiky, ktorý však zomrel v jeho dvoch rokoch. Mama umrela v jeho siedmych rokoch. Jeho výchovy se potom ujal starší brat. V roku 1212 začal, ako mnoho jeho predchodcov, študovať budhizmus na hore Hiei, najprv v škole Tendai, ktorá sídlila v tamojšom kláštore Enrjakudži. Bol však nespokojný s jej učením, trápil ho zásadný rozpor (dobre známy aj z iných náboženstiev) – ak tradícia, že všetky bytosti majú budhovskú podstatu, prečo aj Buddha samotný sa musel prebudiť a k osvieteniu sa náročne dopracovávať?

Opustil teda Hiei (asi r. 1214) a začal študovať budhizmus pod vedením zenového majstra Eisaia, ktorý sídlil v kláštore Kennindži, a ktorý ako prvý doniesol zenové učenie do Japonska (z Číny). Niektorí autori ale tvrdia, že sa s Eisaiom Dógen nikdy osobne nestretol a prime učenie dostal až od jeho nástupcu Rjónenom Mjózenom. Mjózen aj Eisai učili zen zmiešaný s tradičnými budhistickými prvkami. To ale Dógenovi úplne nevyhovovalo a túžil poznať "čistý zen". Za týmto účelom sa v roku 1223 vydal do Číny.

V Číne sa najprv usadil v kláštore Jingdesi na hore Tiantong, kde učil Wuji Liaopai zo sekty Linji. Jeho učenie však Dógenovi nesedelo a naviac Liaopai v roku 1224 umrel, a tak Dógen kláštor opustil. Jeho Ďalším učiteľom v Číne bol majster Rujing. V roku 1225, pri spoločnej meditácii, Rujing na Dógena zakričal "Musíš odvrhnúť svoju myseľ a telo, nie spať!", následne vraj Dógen, podľa vlastného svedectva, dosiahol satori (čiastočné prebudenie).

V roku 1227 sa vrátil do Japonska a spísal akýsi zenový manifest pomenovaný Bendówa. V roku 1230 sa usadil v jednom kláštore vo Fukakuse, ktorý do roku 1243 prebudoval na prvý zenový kláštor v Japonsku. Dnes je známy pod názvom Kóšóhórindži. Za nejasných okolností kláštor s niekoľkými vernými nasledovníkmi v roku 1243 opustil a usadil sa v dedinke Ečizen, kde vybudoval malý kláštor Eiheidži. Dôvodom odchody mohli byť náboženské spory, lebo Dógen porušil vtedajšiu japonskú synkretickú tradíciu a hlásal, že len jediná cesta k osvieteniu je správna, čo budilo nevolu konkurenčných skupín, hlavne (v tej dobe) najvplyvnejšej sekty Tendai.

Kláštor Eiheidži Dógen neopustil až do konca života, až na drobnú výnimku cesty po kláštoroch v roku 1248, počas ktorej sa však ťažko sklamal v tom, kam sa zenový budhismus v Japonsku vyvíja. Tu tiež napísal svoje najvýznamnejšie dielo, dvanásťdielny spis Šóbógenzó. Najdlhšia a najdôležitejšia je stať, ktorá sa volá Buššó. Základom jeho duchovní praxe bola technika šikantaza, čo sa dá preložiť ako "iba sedieť", čo dobre vystihuje jej podstatu^[1]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Šóbó genzó (1231–1253) – Pokladnica pravého oka dharmy
Šóbó genzó zuimonki (1233) – Zbierka výrokov
Eihei kóroku (1243–1253) – Záznam výrokov z kláštora Eihei-dži
Fukan zanzegi (1227) – Obecný výklad praxe zazenu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ POŠAR, Matěj. Zenový mistr Dógen a jeho koncept buddhovské podstaty v kontextu vývoje buddhistické nauky (Diplomová práce). Praha : Filozofická fakulty Univerzity Karlovy, 2008. Dostupné online. S. 90.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[1] POŠAR, Matěj. Zenový mistr Dógen a jeho koncept buddhovské podstaty v kontextu vývoje buddhistické nauky (Diplomová práce). Praha : Filozofická fakulty Univerzity Karlovy, 2008. Dostupné online. S. 90.

[1]