Dógen Zendži

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
希玄 Dógen Zendži
Dógen Zendži
Dógen Zendži
Štát pôsob.Japonsko
Narodenie19 január 1200
Provincia Otokuni, Japonsko
Úmrtie22 september 1253
Kjóto, Japonsko
NárodnosťJaponská
Známy vďakaZen-Budhizmus, Škola Sótó
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dógen Zendži

Dógen Zendži (道元禅師; 19 január 1200 – 22 september 1253) bol japonský zenový majster, ktorý do Japonska priniesol z Číny učenie Sótó. Vo svojej škole bol významnou postavou japonského náboženstva a filozofie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v šľachtickej rodine v Kjóte. Pravdepodobne bol nelegitímnym synom Kogy Mičičiky, ktorý však zomrel v jeho dvoch rokoch. Mama umrela v jeho siedmych rokoch. Jeho výchovy se potom ujal starší brat. V roku 1212 začal, ako mnoho jeho predchodcov, študovať budhizmus na hore Hiei, najprv v škole Tendai, ktorá sídlila v tamojšom kláštore Enrjakudži. Bol však nespokojný s jej učením, trápil ho zásadný rozpor (dobre známy aj z iných náboženstiev) – ak tradícia, že všetky bytosti majú budhovskú podstatu, prečo aj Buddha samotný sa musel prebudiť a k osvieteniu sa náročne dopracovávať?

Opustil teda Hiei (asi r. 1214) a začal študovať budhizmus pod vedením zenového majstra Eisaia, ktorý sídlil v kláštore Kennindži, a ktorý ako prvý doniesol zenové učenie do Japonska (z Číny). Niektorí autori ale tvrdia, že sa s Eisaiom Dógen nikdy osobne nestretol a prime učenie dostal až od jeho nástupcu Rjónenom Mjózenom. Mjózen aj Eisai učili zen zmiešaný s tradičnými budhistickými prvkami. To ale Dógenovi úplne nevyhovovalo a túžil poznať "čistý zen". Za týmto účelom sa v roku 1223 vydal do Číny.

V Číne sa najprv usadil v kláštore Jingdesi na hore Tiantong, kde učil Wuji Liaopai zo sekty Linji. Jeho učenie však Dógenovi nesedelo a naviac Liaopai v roku 1224 umrel, a tak Dógen kláštor opustil. Jeho Ďalším učiteľom v Číne bol majster Rujing. V roku 1225, pri spoločnej meditácii, Rujing na Dógena zakričal "Musíš odvrhnúť svoju myseľ a telo, nie spať!", následne vraj Dógen, podľa vlastného svedectva, dosiahol satori (čiastočné prebudenie).

V roku 1227 sa vrátil do Japonska a spísal akýsi zenový manifest pomenovaný Bendówa. V roku 1230 sa usadil v jednom kláštore vo Fukakuse, ktorý do roku 1243 prebudoval na prvý zenový kláštor v Japonsku. Dnes je známy pod názvom Kóšóhórindži. Za nejasných okolností kláštor s niekoľkými vernými nasledovníkmi v roku 1243 opustil a usadil sa v dedinke Ečizen, kde vybudoval malý kláštor Eiheidži. Dôvodom odchody mohli byť náboženské spory, lebo Dógen porušil vtedajšiu japonskú synkretickú tradíciu a hlásal, že len jediná cesta k osvieteniu je správna, čo budilo nevolu konkurenčných skupín, hlavne (v tej dobe) najvplyvnejšej sekty Tendai.

Kláštor Eiheidži Dógen neopustil až do konca života, až na drobnú výnimku cesty po kláštoroch v roku 1248, počas ktorej sa však ťažko sklamal v tom, kam sa zenový budhismus v Japonsku vyvíja. Tu tiež napísal svoje najvýznamnejšie dielo, dvanásťdielny spis Šóbógenzó. Najdlhšia a najdôležitejšia je stať, ktorá sa volá Buššó. Základom jeho duchovní praxe bola technika šikantaza, čo sa dá preložiť ako "iba sedieť", čo dobre vystihuje jej podstatu[1]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šóbó genzó (1231–1253) – Pokladnica pravého oka dharmy
  • Šóbó genzó zuimonki (1233) – Zbierka výrokov
  • Eihei kóroku (1243–1253) – Záznam výrokov z kláštora Eihei-dži
  • Fukan zanzegi (1227) – Obecný výklad praxe zazenu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. POŠAR, Matěj. Zenový mistr Dógen a jeho koncept buddhovské podstaty v kontextu vývoje buddhistické nauky (Diplomová práce). Praha : Filozofická fakulty Univerzity Karlovy, 2008. Dostupné online. S. 90.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]