Děpolt II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Děpolt II. (* pred 1167 - † 21. november 1190) bol syn Děpolta I. a přemyslovský šľachtic, verný spojenec kniežaťa Bedřicha.

Historikmi je označovaný ako „muž znamenitých vlôh“. Po otcovej smrti (v r. 1167) sa ujal jeho údelu a vládol tu pokojne, v zhode s kniežaťom Bedřichom. V r. 1185 však mal byť na jeho rozkaz zajatý, utiekol preto z krajiny a vrátil sa tu až po nástupe Konráda Ota. Zomrel na krížovej výprave r. 1190 pri Ancone na mor. Mal troch synov: Děpolta III. (* 1770/1780, † 1223), Soběslava (* ?, † po 1213) a Boleslava (* ?, † po 1213).

Z nich najvýznamnejším bol Děpolt III. Nemecký kráľ Filip Švábsky mu udelil v r. 1203 Čechy ako léno. Jeho manželkou bola istá Adéla, s ktorou mal piatich synov.