Džez (kniha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Džez
Jazz

Autor Toni Morrisonová
Pôvodný jazyk angličtina
Nakladateľstvo originálneho vydania Alfred A. Knopf
Dátum 1. vydania originálu 1992
ISBN 1. vydania originálu ISBN 0-679-41167-4
Literárny žáner historický román

Džez (angl. Jazz) je historický román Toni Morrisonovej, prvýkrát publikovaný v roku 1992.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Joe Trace miloval svoju ženu Violet, ale boli si odcudzení. Violet sa viac ako o muža starala o svojho papagája, ktorý jej hovoril „Ľúbim ťa“. Joe sa zaľúbil do mladej Dorcas a podvádzal s ňou svoju manželku. Ich vzťah bol tajný, Joe sa nikomu nechcel zdôveriť. Rozprával sa iba s Dorcas. Pri nej sa cítil mladý. Dorcas je však ľahkomyselné dievča, ktoré láka svet zábavy a dospelých. Joea opustila kvôli inému. Joe išiel za ňou a dúfal, že dievča ešte zmení svoj názor. Našiel ju, ako sa zabávala so svojim novým priateľom Actonom na párty. Ženy po Actonovi túžili a to sa Dorcas páčilo. Joea opustila, lebo ju prijímal takú, aká bola. Nechcel na nej nič meniť. „Chcela som mať vlastnú osobnosť a s Actonom sa mi to darí. Teraz už mám svoj štýl.“ hovorí Dorcas.

Keď Joe prišiel na párty a uvidel ju s Actonom, zastrelil ju. Violet na pohrebe Dorcas spôsobila škandál, keď nebohej dorezala nožom tvár. Manželia spolu žili naďalej, každý však vo vlastnom svete. Joea zrejme trápili výčitky svedomia a spomienky na Dorcas. Violet chcela pochopiť, čo na nej Joe videl, a tak o dievčati vyzvedala. Dokonca sa skamarátila s tetou nebohej Alice Manfredovou a vypýtala si od nej fotku Dorcas. Violet bola dievčaťom čoraz viac posadnutá. Vytvorila si o nej vlastnú predstavu. Joea stále ľúbila a chcela si ho udržať.

Dorcasina najlepšia kamarátka Felice bola presvedčená, že Dorcas Joea iba využívala a priťahoval ju hlavne kvôli tomu, že mal manželku a vzťah museli držať v tajnosti. Felice Dorcas nenávidela. Podľa nej si Dorcas za svoju smrť mohla sama. Felice nemôže prestať myslieť na to, ako sa Joe trápil a chcela mu povedať, že Dorcas toho nebola hodná. „Podľa mňa mu chýba Dorcas a umára sa nad tým, že je jej vrahom. Ale on o nej veľa nevedel. O tom, ako dráždila ľudí, najmä chlapov. Všetkých okrem Actona, ale aj jeho by bola pokúšala, keby bola ešte žila, alebo keby s ňou dlhšie chodil. Chcela iba vzbudzovať pozornosť, alebo hľadala vzrušenie.“

Nakoniec sa Felice odhodlala navštíviť Joea a Violet. Joeovi povedala o tom, ako Dorcas rada využívala ľudí. Joe sa však chcel nechať využívať. On ju poznal aj z jej lepšej stránky a bol jediný, kto sa ju pokúsil naozaj ľúbiť. Medzi Joeom a Violet sa nakoniec všetko urovnalo. Joe si našiel novú prácu v ilegálnej krčme, Violet opäť chovala vtáky. Chodili spolu na prechádzky a užívali si svoju znovu nájdenú lásku, ktorú im rozprávačka príbehu závidela, lebo ona sama sa trápila pre tajnú a neopätovanú lásku.

Kontext[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1865 bolo zrušené otroctvo v Spojených štátoch. Afroameričania však boli aj naďalej diskriminovaní a utláčaní. V románe sa zobrazujú epizódy ako Afroameričania z vidieka odchádzajú za prácou do veľkomesta vo vlaku pre farebných, ako SI každý musí vybojovať svoje miesto pre život. Odráža sa tu aj postavenie čiernych žien v spoločnosti tej doby.

Miesto a čas deja[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinou sa dej odohráva v štvrti Harlem v New Yorku – v centre afroamerického života na Lenox Avenue v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Ako autorka rozvíja dejové línie, navracia sa až do polovičky 19. storočia a zobrazuje udalosti zo života postáv na rôznych miestach.

Rozprávač[upraviť | upraviť zdroj]

V románe sa strieda niekoľko rozprávačov, ktorí majú na tú istú udalosť rôzny pohľad. Sú to tzv. „nespoľahliví rozprávači“. Ich rozprávanie je ovplyvnené ich uhlom pohľadu a náladou. Prvou rozprávačkou v románe je žena, ktorá býva v Harleme. V rozprávaní sa striedajú rôzne postavy ako napríklad Joe, Dorcas, Felice a True Belle.

Rozprávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Autorkin štýl je osobitý, neodohráva sa v chronologickom poradí. Autorka skáče z prítomnosti do minulosti a prostredníctvom rozprávačov ponúka rôzne perspektívy. Román je písaný hovorovým jazykom a slangom.

Motívy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bezprávie (nepotrestanosť Joea a Violet) – na začiatku sa tieto postavy čitateľovi zdajú kruté a odsudzuje ich činy. Keď sa však dozvedá viac o ich minulosti, vie pochopiť, čo ich k týmto činom viedlo.
  • Násilie – je prítomné v celom románe. Nielen Joe a Violet spáchali násilie, ale násilie bolo páchané celý život aj na nich ako aj na celej rase.
  • Rodičovstvo – takmer všetky postavy v románe nemajú rodičov. Sú vychovávaní starými rodičmi, tetami a pod. Matky buď zomreli ako v prípade Dorcas, Violet, alebo žijú, ale nevychovávajú svoje dieťa, ako v prípade Felice a Joea.
  • Rasa – v románe rezonuje utláčanie afroamerickej rasy.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Violet Traceová – 56-ročná žena. Ľudia ju prezývali Dračica (angl. Violent)
  • Joe Trace – Violetin manžel
  • Dorcas Manfredová – je osemnásťročné dievča.
  • Alice Manfredová – je teta Dorcas. Dorcas chce uchrániť od všetkého zlého a vychováva ju prísne.
  • Felice – je dôvernou kamarátkou Dorcas

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]