Preskočiť na obsah

Čingischán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Džingischán)
Čingischán
zakladateľ a prvý chán Mongolskej ríše
Reprodukcia portrétu z roku 1278 z albumu z obdobia dynastie Jüan – Národné palácové múzeum, Tchaj-pej
Reprodukcia portrétu z roku 1278 z albumu z obdobia dynastie JüanNárodné palácové múzeum, Tchaj-pej
Rod. menoTemüdžin
Narodenieasi 1155, 1162 alebo 1167
pohorie Chentej
Úmrtie18. alebo 25. august 1227
Sing-čching, Západná Sia
RodičiaJesügej (otec)
Hö’elün (matka)
PartnerkaBörte
a ďalšie
DetiDžuči
Čagataj
Ogotaj
Tolujchán
a ďalšie
PodpisČingischán, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Čingischán

Čingischán (Prehrať mongolská výslovnosť) alebo tradične (ale nesprávne[1]) Džingischán, alebo vlastným menom Temüdžin (* asi 1155, 1162 alebo 1167, pohorie Chentej – † 18. alebo 25. august 1227, Sing-čching, Západná Sia), bol zakladateľom a prvým chánom Mongolskej ríše, ktorej vládol od roku 1206 až do svojej smrti v roku 1227. Neskôr sa stala jednou z najväčších súvisle existujúcich ríš v dejinách ľudstva. Potom, keď väčšinu svojho života strávil zjednocovaním mongolských kmeňov, začal sériu vojenských výprav a dobyl veľké časti Číny a strednej Ázie.

Jeho otec Jesügej mu dal meno podľa náčelníka porazených nepriateľov – Temüdžin (v preklade to znamená Železný nôž). Odvtedy, keď mu otca zabil nepriateľský kmeň, žila jeho rodina v neustálom nebezpečenstve. V mladosti ho zajal nepriateľský kmeň. Práve útekom zo zajatia sa začala jeho cesta od negramotného, bezmocného zajatca až k jednému z najmocnejších ľudí histórie.

Mal viacerých súrodencov. Známy je najmä jeho brat Chasar, s ktorého pomocou zavraždil svojho najstaršieho nevlastného brata a po otcovej smrti otčima Begtera.

Vojenské úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]
Čingischánove výpravy v rokoch 1207 až 1225

Po úteku sa pridal k Togrilovi, ktorý bol priateľ jeho otca a náčelník príbuzného kmeňa. Niekoľko nasledujúcich rokov sa odohrávali bratovražedné vojny. Počas nich si Temüdžin vybojoval moc. Vďaka diplomacii, krutosti a vojenským schopnostiam sa mu podarilo spojiť všetky kmene pod svoje velenie. V roku 1206 ho zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána, „vládcu vesmíru“ – Čingischána.

Čingischán napadol štát Si Sia na severozápade Číny a neskôr ríšu Ťin na severe Číny. Počas bojov nastal spor medzi Čingischánom a šáhom Muhammadom II., ktorý vládol Chórezmskej ríši. V roku 1219 začal Čingischán vojenské ťaženie proti Muhammadovi II. Mongolské vojská v rokoch 1219  1221 postupne dobyli a spustošili veľkú časť územia Chórezmskej ríše v strednej Ázii a Perzii. Počas tejto kampane prenikli mongolské oddiely aj do Chorásánu a oblastí dnešného Afganistanu a pri prenasledovaní nepriateľov dorazili až k rieke Indus na severozápadnom okraji indického subkontinentu. Iné mongolské vojská medzitým podnikli výpravu na západ, ktorá vyvrcholila roku 1223 víťazstvom nad vojskami ruských kniežat a Kumánov v bitke na rieke Kalke na území bývalej Kyjevskej Rusi. Po ukončení ťaženia sa Čingischán v roku 1225 vrátil do Mongolska.

Mal 4 synov – Džuči, Čagataj, Ogotaj a Tolujchán. Jeho nástupcom sa stal tretí syn Ogotaj.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. RUMÁNEK, Ivan. Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I). Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), 1996, roč. 61, čís. 1, s. 23-29, pozri s. 29. Dostupné online [cit. 2018-09-30]. ISSN 1338-4279.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]