Preskočiť na obsah

Digital Subscriber Line

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z DSL)
DSL technológie
Technológia ITU-štandard
ADSL ANSI T1.413 Issue 2
ITU G.992.1 (G.DMT)
ITU G.992.2 (G.Lite)
ADSL2 ITU G.992.3
ITU G.992.3 Annex J
ITU G.992.3 Annex L
ITU G.992.4
ADSL2+ ITU G.992.5
ITU G.992.5 Annex M
HDSL ITU G.991.1
HDSL2  
IDSL  
MSDSL  
PDSL  
RADSL  
SDSL  
SHDSL ITU G.991.2
UDSL  
VDSL ITU G.993.1
VDSL2 ITU G.993.2
DSL pripojenia
Typický DSL Modem

DSL alebo xDSL (Digital Subscriber Line, doslova „digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je rodina technológií, ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete.

DSL pôvodne znamenalo Digital Subscriber Loop, hoci v posledných rokoch mnohí prijali Digital Subscriber Line ako pre marketing prijateľnejší termín najpopulárnejšej z verzií DSL - ADSL po UNE.

Rýchlosť sťahovania DSL typicky siaha od 128 kilobitov za sekundu (kbit/s) do 24,000 kbit/s v závislosti na použitej technológii DSL a úrovne služby. Pri Asymmetric Digital Subscriber Line (ADSL) je rýchlosť uploadu nižšia ako rýchlosť downloadu a naopak pri takzvanom Symmetric Digital Subscriber Line (SDSL) sa rovná rýchlosti downloadu.

V súčasnej dobe sa v prístupovej sieti na metalických pároch používajú tieto prenosové technológie xDSL:

Spôsob prenosu:

Technológia DSL bola pôvodne implementovaná ako súčasť špecifikácie ISDN.

Technológia ADSL sa datuje do roku 1988, kedy Joe Lechleider z Bellcore (dnes Telcordia Technologies) adaptovala DSL, aby nieslo digitálny signál v nevyužitom frekvenčnom spektre dostupnom na vedeniach krútenej dvojlinky, ktoré vedú medzi ústredňou telefonickej spoločnosti a areálom zákazníka.[1] Archivované 2002-08-12 na Wayback Machine