Dagmar Šimková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dagmar Šimková
česká politická väzenkyňa
Narodenie23. máj 1929
Písek
Úmrtie24. február 1995 (65 rokov)
Perth, Austrália

Dagmar Šimková (* 23. máj 1929, Písek – † 24. február 1995, Perth, Austrália) bola politická väzenkyňa česko-slovenského komunistického režimu. O svojich skúsenostiach z kriminálu napísala autobiografickú knihu Byly jsme tam taky.

Život[upraviť | upraviť kód]

Otec Dagmar bol bankár Jaroslav Šimek. Pre svoju rodinu nechal postaviť vilu v Písku. Ako mladé dievča si obľúbila džez, tanec a step, študovala na gymnáziu. V roku 1945 jej otec tragicky zomrel.

V roku 1948 sa Dagmar Šimková chcela nechať zapísať na pražskú filozofickú fakultu, kvôli „buržoáznemu pôvodu“ ale nemohla študovať. V roku 1950 navyše emigrovala do Austrálie jej o šesť rokov staršia sestra Marta. Do rodinnej vily im úrady nasťahovali cudzích ľudí, s matkou mohli využívať jedinú miestnosť.[1]

Dagmar zatkli v októbri 1952, keď jej bolo 23 rokov. Roznášala letáky, ktoré zosmiešňovali Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého. Ukryla tiež dvoch vojenských zbehov, ktorí smerovali na Západ, a podľa súdu navyše ovplyvňovala druhých ľudí. V októbri 1954 ju odsúdili na osem rokov väzenia. Prokurátor sa odvolal a vrchný súd trest zvýšil na 15 rokov.[1]

Počas väznenia sa stala jej veľkou bolesťou skutočnosť, že čoskoro bola na 11 rokov odsúdená aj jej matka[2] (prepustili ju po siedmich rokoch[3]). Majetok rodiny prepadol štátu.

Vo väzení kvôli svojej viere odmietala v nedeľu pracovať, za čo sa mnohokrát ocitla v tzv. korekcii, na samotke, kde väzni dostávali jedlo len každý tretí deň. Keď bola väznená v Želiezovciach, podarilo sa jej utiecť. Druhý deň ju však chytili a k pôvodnému trestu dostala tri roky navyše.

Z väzenia sa nakoniec dostala po 14 rokoch, 28. apríla 1966, keď mala 37 rokov. Bývala potom v jednej miestnosti s matkou v pridelenom byte a štát jej z platu strhával peniaze za nedele, ktoré vo väzení neodpracovala. V marci 1968 sa podieľala na založení združenia politických väzňov K 231.[1] V tom istom roku s matkou emigrovala do Austrálie, kde žila jej sestra. Vyštudovala tam dve vysoké školy, dejiny umenia a sociálnu prácu. Pracovala ako výtvarníčka, ale aj ako kaskadérka pri filme alebo modelka. Spolupracovala s Amnesty International, usilovala o lepšie podmienky v miestnych väzniciach,[2] v ktorých pracovala aj ako terapeutka.[3]

Po roku 1989 navštívila Česko, zašla sa pozrieť do rodinnej vily v Písku, ktorú našla zdevastovanú.

Zomrela na rakovinu vo veku 65 rokov.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Byly jsme tam taky – r. 1980 vydalo nakladateľstvo '68 Publishers v Toronte, po roku 1989 vyšlo v Česku v piatich vydaniach, vydané vydavateľstvami Orbis, Karavana a Monika Vadasová-Elšíková

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Ta krásná holka z vily nad řekou [online]. ČT, 2009. Dostupné online.
  2. a b Vzpomínky ženy vězněné v 50. letech: Byly jsme tam taky [online]. ČT24, 2010-10-15. Dostupné online.
  3. a b VODIČKOVÁ, Stanislava. Ta krásná holka z vily nad řekou [online]. Dějiny a současnost. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dagmar Šimková na českej Wikipédii.