Dav
![Symbol rozcestia](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/20px-Disambig.svg.png)
Dav je sústredenie väčšieho počtu anonymných osôb na rovnakom mieste, ktoré sú vzájomne ovplyvňované vzájomnou fyzickou blízkosťou, vznikajú živelné emócie, zníženie racionálnej kontroly, zosilňuje sa sugestibilita, napodňovanie, afekty, padajú zábrany a osobná zodpovednosť.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/aa/The_Porteous_Mob_James_Drummond.jpg/220px-The_Porteous_Mob_James_Drummond.jpg)
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Dav spája spoločný záujem, postoj k určitému problému, osobe či skupine, alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Dav nie je sociálnou skupinou v sociologickom zmysle slova, ale sociálnym agregátom.
Prítomnosť v dave má vplyv na správanie jednotlivcov (tzv. davové alebo kolektivne správanie), silne sa tu prejavuje princíp napodobňovania. Jednanie jedincov je ovplyvnené aj anonymitou a stratou sociálnej kontroly, sú väčšou ovplyvniteľnosťou. Davové správanie je poznačené impulzívnosťou, emotívnosťou a spontánnosťou, pocitom nezraniteľnosti, väčšej istoty a sily. Slabé väzby medzi účastníkmi davu zanikajú po ukončení davovej situácie.
Davové správanie bolo a je predmetom záujmu psychológov a sociológov (napr. Gustave Le Bon, José Ortega y Gasset, Gabriel Tarde, Sigmund Freud, William McDougall, Floyd Henry Allport, R. H. Turner, Philip Zimbardo).
Možnosti ovplyvňovania davu podľa Gustava Le Bona
[upraviť | upraviť zdroj]Gustav Le Bon štúdoval správanie sa revolučných más vo francúzskej revolúcii v roku 1789, to ho viedlo k formulovaniu teórie davu. Bol kritikom demokracie. Nazdával sa, že príliš veľké skupiny ľudí (kam zaraďoval aj parlamenty) sú neschopné uskutočňovať racionálne rozhodnutia. Predpokladal, že v demokratických inštitúciách ľudia zabudnú, vzhľadom na vplyv príslušnosti k mase, svoje civilizovanejšie schopnosti.
Podľa Gustava Le Bona (štúdia La psychologie des foules z r. 1895) "dav je v bežnom zmysle zhromaždenie akýchkoľvek jedincov bez ohľadu na ich národnosť, povolanie alebo pohlavie a bez ohľadu na náhodu, ktorá ich dala dokopy." Dav možno úspešne manipulovať, podlieha pudovo vodcovi ("Dušu davu neovláda potreba slobody, ale potreba otroctva.").
Manipulátori využívajú na svoje ciele nasledovné:
- vytváranie spoločného nepriateľa, nachádzanie odlišností
- zjednodušovanie a preháňanie problémov, opakovanie téz - davy poznajú silné, prehnané city, chýba im racionalita správania sa
- pozitívna prezentácia vodcov - vodcovia vytvárajú pred masami svoj neobyčajne príťažlivý obraz, aby masy mohli ovládnuť
- proklamácia objektivity, manipulujúci vodcovia sebaisto a s pevným presvedčením hovoria v mene občana, vzbudzujú pocit, že hovoria veci pravdivé.
- vytrhávanie viet z kontextu, zamlčovanie nepriaznivých právd
- pôsobenie na obrazotvornosť davov, nikdy nie predkladanie rozumových argumentov
- menenie presvedčenia más opakovaním
Davové správanie vidí ako výsledok straty individualnej identity, ako snahu jednotlivcov správať sa ako ostatní z dôvodu ich anonymity a emocionality davovej situácie. Dav má kolektívne vedomie a žije nezávisle od vedomia jeho členov a spoločensky platných noriem.
Klasifikácia davu podľa R. W. Browna
[upraviť | upraviť zdroj]- dav aktívny
- útočný dav (dav lynčujúcí, terorizujúcí či dav vzbury)
- únikový dav (vznikajúci panikou)
- získavací dav
- expresivny dav
- dav pasivny (poslucháči) - vzniká:
- príležitostne
- zámerne
Príklad zo súčasnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Masovokomunikačné prostriedky môžu byť vhodným nástrojom na ovplyvňovanie (a manipulovanie) obyvateľstva, ktoré má v zmysle definície davu podľa G. Le Gona všetky znaky davu (masy).
Jedna z akcií, určená na zviditeľnenie spoločnosti Carrefour, jej predchádzajúcou propagáciou a reklamou cez masovokomunikačné prostriedky vyvolala davové správanie sa más kupujúcich.
Na deň 3.1.2005 bol avizovaný „výpredaj storočia“ spoločnosti Carrefour. Akcia bola cez hodnoverné masovokomunikačné prostriedky vopred pripravovaná oboznamovaním verejnosti s obrovskými výhodami a zľavami pri nákupoch. Spoločnosť sľubovala zľavy až do výšky 95 %, i keď v skutočnosti väčšinu tovaru predávala so zľavou 50 - 70 %. Sledovanie správania sa kupujúcich bolo pripravované, keďže vopred bol pripravený špeciálny mostík určený na profesionálne i amatérske fotografovanie a snímanie kamerami televízií.
Následkom obrovskej reklamnej kampane vo viacerých mestách Slovenska i Česka nastal dopravný kolaps, ktorý trval niekoľko hodín. Za lacným nákupom prichádzali tisícky zákazníkov, dokonca aj z okolitých dedín a miest. Niektorí ľudia prišli čakať na otvorenie predajne už o 4. hodine ráno. Pred otvorením predajní boli pred predajňami zhromaždené obrovské davy ľudí a netrpezlivo prešľapávali pred zapnutými pohyblivými schodami. V okamihu otvorenia sa dav pohol a nekontrolovateľne, bez ohľadu na možné škody, strhával starších a slabších jedincov. Ľudia sa pustili do behu a snažili sa získať výhodu pred ostatnými a kúpiť výrobok s čo najvyššou zľavou. Väčšie druhy tovarov pred inými blokovali svojím telom (na tovar si napr. sadali). Podľa psychologičky Jolany Kusej je dominantným faktorom, ktorý ovplyvňuje správanie sa jednotlivcov v podobných akciách, postup ostatných ľudí.,[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ "Národná obroda, 4.1.2005 Ošiaľ v nákupných centrách"
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.